Môžeme to nazvať mobbingom...??!

Po dlhom čase prinášam článok, pri ktorom si uvedomujem, že môže priniesť rozdielne názory. Článok je len o tom nespárovaných ľudí je na nesprávnych miestach. Kliknite na článok a čítajte Jozef Kmeťo

Dnes som sa rozhodol napísať článok, o ktorom som si nikdy nemyslel, že ho budem niekedy písať... Žiaľ, stalo sa... Je tu čas, aby som napísal o mojej nepríjemnej skúsenosti na pracovisku, respektíve z mojím nadriadeným, či skôr nadriadenou, ktorej som bol "tŕňom v oku"... Viera Galabová, "veľká supervízorka callcentra"...  Ako to všetko začalo?
 

Psychický teror na pracovisku /mobbing/, alebo čím viac kávičiek, čokoládiek, tým príjemnejšie správanie sa...??!
Nástup 
Pracoval som v call centre, ako operátor predaja telekomunikačných služieb, bola to jednotvárna práca, bez možnosti sebarealizácie a už o možnom postupe ani nebudem písať. A tak som sa začal pozerať po inej práci, kde inde, ako na pracovnom portáli... Narazil som na zaujímavý inzerát jednej poisťovne, poisťovne Genertel, že hľadá operátora do kontaktného centra. Dobré referencie, plat a postavenie poisťovne na trhu mi dalo nádej, že toto je to pravé "orechové" čo by som potreboval. Poslal som si žiadosť a na moju žiadosť prišla odpoveď, aby som sa dostavil na pracovný pohovor. Pracovný pohovor sa viedol v duchu tímovej práce, čo mi imponovalo, príjemné prostredie k nášmu pohovoru dodalo atmosféru výnimočnosti a chuti okamžite byť vo firme zamastený.  Druhé kolo pracovného pohovoru bolo už vlastne len akousi formalitou, pretože som bolo priamo predstavený vedúcej oddelenia kontaktného centra. Keď som vošiel do miestnosti, očaril ma úsmev mojej budúcej šéfky. Na prvý pohľad vyzerala prívetivo a z jej tváre išiel pokoj a istota, že budem prijatý na pracovné miesto, o ktoré som sa uchádzal. Aj sa tak stalo, bol som prijatý do kontaktného obchodného centra poisťovne...
Krutá realita     
V prvý deň nástupu do práce mi nedávala ani náznak toho, že by medzi mnou a mojou šéfkou malo byť nejaké, v krátkej budúcnosti, napätie. Prišla do práce, a jej prvé slová boli "chlapci budem sa Vám hneď venovať, len mám málo času"... So mnou totiž ešte nastúpil jeden nováčik, ten však tak zle nedopadol ako ja. Viera, naša nová šéfka sa nám začala venovať krátko pred obedom, my sme tam však boli už od 8 rána. Zobrala nás do zasadačky, kde to zobrala hneď "z kopca", ja som Viera a my si tu všetci tykáme. Fajn začiatok, poviete si... prvé dni aj tak vyzerali, všetko bolo fajn až na to, že Vierka v podstate na nás čas nemala. Ja a môj nový kolega sme čakali na zaučenie na pozíciu operátora kontaktného centra, avšak pracovná vyťaženosť Vierky tak zasiahla nás nováčikov, že asi prvé dva týždne, sme len tak sedeli a v podstate nič nerobili. Ja som však už chcel pracovať, ale ako, keď som vlastne o tej práci nič nevidel. Viera Galabová, svoj nedostatok času voči nám riešila slovami "sadnite si k operátorovi a počúvajte rozhovory". Ako dobre, prvú hodinu dokážete počúvať operátora, druhú hodinu sa však začnete nudiť, najme, ak operátor sám nemá čas Vám vysvetliť čo vlastne robí...  Heuréka, čas sa našiel a Vierka nám konečne asi v 20 minútovom "školení" vysvetlila celý poistný produkt, k tomu nám dala prefotené materiály a učte sa... V zasadačke sme sedeli, nie 20 minút, ale zhruba 1,5 hodiny, ten spomínaný 1,5 hodinový zostatok času, sme venovali rozhovoru o láske a o tom, ako Vierka neverí v lásku a kolega verí v lásku... :) Takto ubehol v podstate celý jeden mesiac a my sme vedeli len názov produktu. a o čom zhruba je. Nevedeli sme vôbec nič, ako sa predáva, kto je cieľová skupina predaja, jednoducho povedané, Vierka nemala na nič čas...  Keďže som chcel ukázať Viere, ale aj iným nadriadeným, že som aktívny, čo sa mi neskôr vypomstilo, požiadal som Vierku, aby som už začal telefonovať, že pri tom sa určite viac naučím, ako sedieť pri operátorovi, ktorý sa vám v podstate ani nevenoval. Jednoducho som toho názoru, že prax viac naučí, ako nejaká teória. Môj kolega, s ktorým som nastúpil, sa do telefonovania moc nehrnul, on razil myšlienku, že radšej sa bude učiť, čo v praxi znamenalo, že celý deň nič nerobil, iba "čumel" do papierov a tak mu ubiehal čas... Ja nie, ja som začal telefonovať, začal som oslovovať klientov, a tým som sa začal viac orientovať v problematike poisťovníctva. Čo som nevedel, opýtal som sa a tak som postupne nadobúdal prax. Aspoň ja som si to do dňa mojej výpovede myslel, myslel som si, že nadriadený si všimnú, že sa snažím na sebe pracovať a prinášať aj výsledky. Tie sa samozrejme aj pomaly začali dostavovať. Predával som produkty ako iní, samozrejme, ako nováčik som si niekedy splietol pojmy, ale som presvedčený, že som nebol jediný, ani nebudem posledný, že práve na vlastných chybách sa človek toho najviac naučí. Aj keď je ale aj iné porekadlo, že "sprostý na svojich chybách, múdry na cudzích..." Moja manželka mi povedala "Dodo nerobíš dobre, že si príliš aktívny. Buď ako tvoj kolega, benevolentnejší, seď, pi kávu, keď im to tak vyhovuje, čítaj si akože materiály, len neukáž, ako ti na tej práci záleží, pretože sa ti to môže vymstiť, keďže ti už pár krát povedali, aby si pribrzdil"... A mala pravdu!
 

Na základe Vašej spätnej väzby na našich stretnutiach všetko nasvedčovalo tomu, že zo strany Genertelu bolo poskytnuté kvalitné zaškolenie. " 
Počas Vášho 2,5 mesačného pôsobenia v Genertel sme sa 2 krát stretli, aby sme si prešli ako sa Vám darí adaptovať na novú prácu a prechádzali sme si proces zaškolovania, kolektív, nadriadenú, pracovnú náplň a všetky relevantné veci dôležité pre kvalitné a dobré zaškolenie.Kávička... obľúbený a zatratený 
Ani by ste neverili, čo dokáže urobiť jedna káva z automatu. Totiž jedna káva z automatu, za 10 centov, Vám môže zabezpečiť trvalé miesto, dobré hodnotenie nadriadenej, prižmúrenie oka pri chybe, no a samozrejme ste jej "miláčik"... Kávička, cigaretka, úsmevy od ucha k uchu a život v práci je zrazu hneď krajší. Kávičku za 10 centov, priznávam, som nosil aj ja, ale ja som si povedal, budem lepší, ;) a nosil som Viere kávičku za 20 centov s mliekom a s bohatou penou. Áno, strkal som sa jej do zadku, pochopte bol som nový, na práci mi záležalo, kašľal som na tých 20 centov, hlavne ak budeme spolu dobre vychádzať. Sama Viera sa raz vyjadrila, že jej stačí káva a všetko je O.K a bude dobre...  A tak všetci, až na pár výnimiek, Viere nosia kávičku doteraz... No a nemyslite si, že je to jedna, alebo dve kávičky, Vierka ich za deň dá minimálne 7 až 10. Ako som napísal, ak si Vás ešte Viera Galabová obľúbi, máte vyhrané na plnej čiare, a to doslova. Obľúbenosť totiž znamená, lepší predaj produktov, dostanete lepšiu databázu ako iní, na základe, ktorej robíte jednu zmluvu za druhou. Byť obľúbený  u Viery znamená mať lepšie úlohy, vďaka ktorým máte samozrejme lepší plat. No a potom sú tu "kalkulácie", je to vypočítanie ceny povinného zmluvného poistenia, ktoré si klient urobí na stránke poisťovne, tie potom systém spracuje a to sa dostane Viere do počítača a ona potom tieto kalkulácie preposiela operátorom, ktorí potom kontaktujú zákazníka. Ani by ste neverili, ako je dôležité, aby ste mali kalkulácie, keď ich nemáte, nemáte výsledky a to sa samozrejme potom nepáči nadriadeným. No ak nie ste "miláčikom" Viery, máte smolu, buď Vám kalkulácie vôbec nedá, alebo keď dá, tak zistíte, že ich pred vami Váš kolega obvolal pred 2 -3 hodinami, a že dokonca z nich vedel niektoré premeniť na novú poistnú zmluvu.  Čo to v konečnom dôsledku znamená? Že niektorí kolegovia presiahnu plat 1000 eur, a ten čo má smolu u Viery, je rád za 450 eur. Aspoň teda vychádzam z informácii, ktoré nám sama Viera raz dala na takzvanom 20 minútovom "školení", kde nám dokonca ukázala aj pásky niektorých obľúbených operátorov. Takže samozrejme každý sa bije za kalkulácie, či iné úlohy, kde sa dá zarobiť.
Viera versus ja    
Jednu vec Vám z úprimného srdca musím napísať, nikdy som sa nevedel strkať niekomu do zadku a celý život som nenávidel klebety, a tak som kávičky prestal nosiť, pretože mi to bolo proti srsti... Vždy je treba povedať pravdu do očí, aj keby mala byť z toho vojna. No s Vierou vojna nikdy žiadna nebola, jednoducho ma Viera nemusela, prečo, to vie ona sama najlepšie. Videl som, že medzi nami je nejaké napätie, snažil som sa to riešiť, no bezúspešne. Nemala záujem komunikovať, raz sa vyjadrila, že jej neuveriteľne odčerpávam energiu. A tak medzi nami nastala "zima". Volal som studenú databázu, čo je náhodný výber klientov, na ktorej sa zarobiť nedá, kalkulácie počas môjho pôsobenia som dostal asi 5, možno, aby som bol spravodlivý 10 krát, aj to väčšinou už prevolané iným kolegom v ten istý deň, napriek tomu som dokázal urobiť z toho obchod. Neskôr som dostal ešte jednu veľmi "lukratívnu" úlohu, nahlasovanie  poistných udalostí, za čo ste nemali ani cent. Nikto to tam nechcel robiť, robili to iba ľudia, ktorí už Viere kávičku nenosili, ktorých Viera nemusela a práve preto ich aj vyberala na tieto úlohy.  Napriek tomu som neprotestoval, práca ma bavila a v duchu som si stále hovoril "to napätie sa určite zmierni"... žiaľ, nezmiernilo sa, dostal so výpoveď v rámci skúšobnej  doby...
Výpoveď v rámci skúšobnej doby 
Výpoveď z rúk Viery som dostal na konci smeny večer, asi okolo 18 hod.  Samozrejme, ostal som v šoku, i keď musím úprimne napísať, že z jednej strany som to aj čakal, no nečakal som, že ma vyhodia z práce z hodiny na hodinu a doteraz neviem prečo. Keď som sa pýtal na dôvod, tak prvá verzia Viery bola, že som agresívny, pôsobím rušivo na svojich kolegov a vraj niektorí kolegovia preberali môj zdravotný stav, kedže som chorý na srdiečko, tak vraj mali s tým problém, keď som povedal "dnes mi je nejak zle na srdci...". Nie, nemáte fatamorgánu, dobre čítate, to bola prvá verzia mojej výpovede z úst Viery. Keď som začal rázne protestovať, že takéto niečo ma hlboko uráža ako človeka, aby si dávala pozor čo hovorí, tak jej druhá verzia bola, že nie som dobrý operátor, mám "brebty" a mýlim si stále nejaké poistné pojmy. No a tretia verzia, som dobrý operátor, ale nie pre poisťovňu. No a teraz si vyberte .... Tu sa jednoducho žiada len napísať, keď "chcú psa biť, palicu si nájdu"....  Sedel som nad výpoveďou a priznám sa plakal som, nechápal som, do tej práce som dal všetko, tak prečo??! Hlavou mi prechádzali myšlienky kam pôjdem, z čoho budem žiť, ako prežijem Vianoce, odkiaľ budem mať na lieky a podobne... Viera bola ako studený ľad, nič ju nezaujímalo, keď už nemala čo hovoriť, tak ako kolotoč dookola hovorila "v skúšobnej dobe môžeme prepustiť zamestnanca kedykoľvek"... Najlepší argument, že??? Ešteže existujú skúšobné doby, mnohí by potom museli stráviť veľa času nad premýšľaním, ako vyhodiť človeka, ktorý im z nejakého nevysvetliteľného dôvodu nevyhovuje...
Ani ja nie som bez viny... 
Samozrejme, že nie som ani ja bez viny. Určite že, na začiatku boli moje hovory "chaotické", ako ich nazvala Viera, ale pýtal som sa kolegov, alebo ma kolegovia upozornili, a ja som presvedčený, že som sa zo dňa na deň zlepšoval a viete prečo??? Pretože na tejto práci mi záležalo a nechcel som o ňu prísť, tak si naozaj myslíte, že by som pokračoval v chybách, ktoré som robil na začiatku? Snažil som sa dávať pozor na každé slovo čo poviem, dodržiaval som všetky nariadenia, ktoré mi Viera povedala, aby som používal pri rozhovore s klientom, ale aj ja som len človek, ak som urobil chyby, sú to ľudské chyby, a tie neurobí snáď len ten, komu o nič nejde, mne však išlo o veľa... Keď zoberiete do úvahy akože "zaučenie" na post operátora, ktoré vlastne ani nebolo, lebo sedieť mesiac na pracovisku, pretože vaša šéfka nemá čas, a nič nerobiť, nepovažujem za zaučenie. Keď k tomu pripočítate moju aktivitu, keď som začal sám volať, lebo len tak podaromnici som na pracovisku sedieť nechcel a nevedel, a fakt, že som sa podstate sám učil s pomocou mojich kolegov, môj vyhadzov bolo nespravodlivý... Mnohí by čakali nejakú spätnú väzbu, ja som ju čakal tiež, no žiaľ zo strany Viery nedošla žiadna spätná väzba. Zo začiatku som sa dokonca Viery pýtal, či počúvala moje hovory, či je spokojná, ešte aj na to mi odpovedala "nemám čas"!!! Takže aká spätná väzba??? Aby ste ma rozumeli, ja osobne pod spätnou väzbou chápem rozhovor s nadriadeným niekde za stolom, kde Vám napr. pustí hovor, a upozorní vás na chyby a nedostatky, ktoré ste v tom rozhovore urobili... To sa nestalo... Ale zo strany zamestnávateľa mi bolo povedané, že spätná väzba bola, ak je však prekrikovanie, revanie spoza stola na toho druhého spätná väzba, gratulujem spoločnosti... Ešte by som dodal, keďže som nechcel sedieť na pracovisku len tak, chcel som podávať nejaký výkon, posadila ma za operačný stôl bez akýchkoľvek dôležitých informácii, ktoré sa čítajú na záver pri uzatvorení zmluvy. K dispozícii som mal len jeden prefotený papier, na ktorom bolo ručne napísané, aj to zle, čo mám povedať. Až nakoniec jeden kolega si to všimol, že vlastne čítam to zlé, čo je tam napísané, ten mi potom prefotil jeho papiere, ktoré používal. Prečo to spomínam? Preto, pretože to bol ďalší dôvod, prečo ma vlastne prepúšťajú.
Vyvarujte sa týmto chýbam 
Ak máte problém na pracovisku so svojím nadriadením, riešte to, neurobte tú chybu čo ja, že som to dusil v sebe a nikomu som nič nepovedal. Ak Vás raz Váš nadriadený nemusí a vy ste ticho, lebo si myslíte, že si zachránite prácu, veľmi sa mýlite, aj tak o ňu skôr, či neskôr prídete. Ja som túto možnosť mal a nevyužil som ju, a to bola moja chyba, možno, keby som povedal o nedostatkoch, na ktoré sa ma pýtala pani z ľudských zdrojov, možno som mohol mať ešte prácu a nemusel som dostať takúto odpoveď na môj protest proti výpovedi...
Ďakujem za Váš email.

Naivne som si totiž myslel, že "zatĺkaním", sa vyhnem napätiu medzi mnou a Vierou...  A nakoniec ruku na srdce, keď ste nový v práci, snažíte sa udržať si prácu, a aj keď sú nejaké nedostatky, určite málo z vás na nich upozorní, pretože kto by chcel prísť o prácu, a kto by uveril novému????

 Ja som mal možnosť na všetko, čo sa deje na pracovisku, povedať, no nepovedal som, povedal som "všetko je v poriadku", lebo som si myslel, že tak si zachránim prácu... Chyba!!!!! "Posledná stanica" riaditeľ  Išiel som aj za pánom riaditeľom, s cieľom, situáciu vyriešiť. Nevyriešil som nič, pán riaditeľ ma vypočul, potom sucho skonštatoval, že výpoveď som dostal, pretože som porušil pracovnú disciplínu tým, že som zabudol povedať klientovi niektoré vraj dôležité informácie, neviem aké, to som sa už nedozvedel, ale viem jedno, že pri uzatváraní poistnej zmluvy som ešte klientovi sám od seba, a nemusel som, posielal email aj s kontaktom na mňa, že keby niečo potreboval, som mu k dispozícii. A tak som pochopil, že sa spravodlivosti nedovolám, tak som sa zachoval ako slušný človek, poďakoval som, že som mohol pracovať v Generteli a odišiel som. Síce pán riaditeľ povedal, že keď budú niečo mať, mi zavolá, ale ja viem, že nie...  Na záver  Doteraz neviem pochopiť čo sa vlastne stalo, kde sa stala chyba a prečo som bol v skutočnosti vyhodený. Ak ste dobre čítali, tak tu boli cca. štyri verzie môjho vyhodenia. A teraz si vyberte... ako som napísal, keď "chceš psa biť, palicu si nájdeš".... Ako som povedal Viere Galabovej, riaditeľovi, ja odchádzam so vztýčenou hlavou a môžem sa Vám pozrieť do oči, pretože pre prácu, ktorú som robil, som urobil maximum. Žiadal som, aby si vypočuli moje hovory, aby si prečítali emailovú komunikáciu s klientmi... Ak som bol tak zlý, dobre beriem, ale ak to bolo len na základe nejakých počiatočných chýb, veď som v Generteli pracoval sotva dva mesiace, mal som dostať šancu. To sa nestalo, prečo, to už vie len vedenie Genertelu. Za seba musím iba povedať, že som sa nikdy necítil byť tak ponížený, ako v tomto čase, keď som pracoval v Generteli, Viete aký je to strašný pocit, keď sa vaša vedúca rozpráva s každým okolo Vás a Vás ignoruje? Nechcite to zažiť, je to veľmi ponižujúce!
Napriek tomu sa chcem poďakovať mojím bývalým kolegom za pomoc, bez nich by som nevedel o poisťovníctve to, čo viem teraz. No a Viera Galabova??? Dúfam, že ju už nikdy nestretnem, je to neslušná žena, bez úcty k človeku, arogantná a plná zvláštneho správania sa, kde to videla neviem, ale jedno viem, ak sa malý človiečik nevie dovolať spravodlivosti na svojom pracovisku, a vedúci sa správajú ako Bohovia, tak sa milí priatelia nečudujte ako to vyzerá na Slovensku, a inak to asi ani vyzerať nebude...
"Taký je život", povedal klaun a zo slzami v očiach si namaľoval úsmev na tvár....   Jozef Kmeťo Bloger Redakcia 1 www.redakcia1.com