Jedná sa o spoločenský konštrukt, presvedčenie, ktoré sme získali výchovou a ktoré môžeme zmeniť. Spravidla sa spája s nejakou ideológiou ako patriotizmus alebo nacionalizmus, teda lásku k vlasti spájame s odstránením nejakej inej rasy alebo národa. Atribúty rasy:
- biologický – rasy ľudí sa delili podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farba pleti, postava...
- kultúrny – rasy ľudí si vytvorili špecifické kultúrne vzory
Rasa je však termín, ktorý sa v odbornej terminológii prestáva používať ako prekonaný, nefunkčný!
Je nehumánne deliť ľudí na rasy, lebo všetci ľudia sme jednej rasy – ĽUDSKEJ RASY
Rasizmus je napriek tomu často skloňované slovo. Týka sa nás všetkých, všetkých spoločností, národov, celého sveta. Či sa nám to páči, alebo nie, i my sme súčasťou tohto problému. A kto problém nerieši, stáva sa jeho súčasťou. Ktorú stranu si vyberieš Ty?
Podporuj prevenciu rasizmu, posilňuj lásku. Rasizmus, hoci sa nám to nepáči, je realitou  Slovenska i česka.  Zmeňme ju! 

Myslíš že sa to týka len tých druhých? Netýka sa to aj teba?
- viac ako 80% Slovákov i Čechov by bolo proti tomu, aby sa ich dcéra vydala za Róma 
- viac ako 65% z nás by boli proti tomu, keby sa do jeho susedstva nasťahoval Róm

- zamysli sa - nepatríš k skupine “Ale-ákov”? Ale-áci často hovoria: “

ja nie som rasista, ale...” a nasleduje spŕška návodov prečo nemajú v láske tú ktorú skupinu, prečo s tým alebo oným etnikom nechcú mať to alebo ono spoločné, lebo.. Nezabúdaj: Sme len jedna jediná rasa - ľudská rasa! 

 

Ako sa prejavuje rasizmus?

Hoci rozprávaním vtipov na tému znevýhodnených skupín, menšín. Nazývaním Rómov cigáni. Diskrimináciou v autobusoch, obchodoch, v reštauráciách, segregáciou v nemocniciach. Každým neopodstatneným „ale“ tam, kde má nasledovať pritakanie životu, slobode, právam iných. Opovrhovaním druhými. Neistotou, nevôľou spoznať jedincov len preto, že patria k nejakej skupine, voči ktorej máme už pripravené názory, ktoré sme automaticky prevzali od niekoho iného, lebo je nám autoritou, lebo je to tak jednoduchšie, pohodlnejšie. A ani ten, od ktorého sme ich prevzali, si ich vytvoril sám, ale vypočul si ich od dakoho ďalšieho a bez zamyslenia si ich osvojil.

Chceš pokračovať v nekonečnom kruhu odovzdávania predsudkov? Čo Ty povieš svojim priateľom, svojim deťom o menšinách, znevýhodnených skupinách? Za suseda by nechcelo až 36 % Slovákov Araba, 30 % černocha a 65% Róma. Prečo? Je jednoduchšie skryť sa v nezmyselnom predsudku a neznámeho odmietnuť, než sa prekonať, zamyslieť sa, zmeniť 

 

Nezabúdaj: Nikdy nesúď celú skupinu, ale jednotlivca
Tvrdý rasizmus
Predsudky voči iným majú desivú špičku ľadovca, ktorú tvoria rasové útoky, násilie. Hrubé, brutálne násilie, na konci ktorého zostávajú mŕtvi nevinní ľudia. Umierajú.. umierajú drasticky: rozkopaní, rozmliaždení, upálení
Niektorí útok prežijú a ich ďalší život sa nesie v znamení strachu, v znamení smrti
Prežili, no ich ľudské práva, ich sebaúcta, ostali rozkopané na chodníku, krvácajú ďalej

Pomôžme im vstať! Ošetrime ich! Zastaňme sa ich!

 

Vieš si predstaviť život v strachu len preto že si inej farby pleti?
Kopance, nadávky, opľutia
Bežná súčasť života tých, ktorí sú iní ako my ostatní „všetci“
Akosi nám uniká, že „všetci“ sme rôzni, nielen farbou pleti, národnosťou, presvedčením, sexuálnou orientáciou.. Byť iný, či iná je na Slovensku nebezpečné! Ako potom môže byť každý jeden z nás sám sebou, keď nevieme vytvoriť inakosti bezpečie? Inakosť u nás zatiaľ nemá právo na život
Stovky útokov sú realitou. - podľa štatistiky policajného zboru bolo v posledných piatich rokoch na Slovensku spáchaných 165 rasovo motivovaných činov
- došlo tu k 6 rasovým vraždám
Na Slovenku bol upálený mladý Róm a zabitá matka ôsmich detí vo svojom dome. Ich jediné previnenie: boli Rómovia, mali tmavšiu farbu pleti - tak málo stačí, aby občan našej vlasti prišiel o život

Kto sú to skinheads?

 

Poznáš ich. Holá hlava, bomber, vysoké topánky, basebalová palica. Prevažne mladí ľudia, sympatizujúci s fašizmom a neonacizmom, programovo vyznávajú násilie. Prostredníctvom symbolov, hudby, literatúry propagujú nacizmus, čistotu “bielej rasy”, veria v mýty, ktoré šíria a na ktoré nečakajú odpoveď. Pyšnia sa sklonmi k násiliu, vyznávajú ubližovanie iným - Rómom, černochom, utečencom, homosexuálom.. pod rúškom nastolenia “poriadku”. - pod drsným povrchom sa však skrývajú zraniteľní chlapci - podľa odborníkov je príčinou vstupu do radov skinheads frustrácia, potreba patriť k skupine, pocit nevýraznosti, neistoty, komplexy menejcennosti.. skinheadi sú často alkoholikmi, páchajú aj inú trestnú činnosť

 

Nie všetci skinheadi sú nacisti. Skinheads subkultúra s hudbou SKA vznikla začiatkom 80-tych rokov v zmiešaných getách. - Dodnes S.H.A.R.P.(skinheads proti rasovým predsudkom) vyznávajú podobnú hudbu, či oblečenie, ale vystupujú otvorene proti rasizmu.

 

Čo hovoria zákony?

 

Na Slovensku i v Čechách je trestné prejavovanie sympatií k hnutiam potláčajúcim práva a slobody občanov, je trestná ich propagácia a podpora akýmkoľvek spôsobom: slovami, nosením symbolov, šírením informácií.. Páchatelia môžu byť odsúdení odňatím slobody až na 8 rokov.

Rasovo motivované skutky, či už ublíženie na zdraví alebo vražda sú trestané vyššími trestnými sadzbami. Rovnako je trestná diskriminácia a potláčanie ľudských práv len na základe odlišností. Je nielen možné, je nevyhnutné brániť sa právnymi prostriedkami. Nesmieme sa nechať zastrašiť, umlčať. Nesmieme dovoliť, aby sa špina rasizmu rozlievala po našich mestách, aby sa strach a rasová zášť šírili v našich rodinách! 

Práca polície sa v tejto oblasti zlepšuje, treba sa s dôverou na ňu obracať a trvať na riadnom vyšetrení akéhokoľvek prípadu diskriminácie, rasizmu.
- na Slovensku je už vyčlenené oddelenie, ktoré sa špecializuje na rasovo motivovanú trestnú činnosť
- Ľudia proti rasizmu prevádzkujú špeciálnu linku 02 - 16 356, kde poskytujeme pomoc, monitorujeme a kontrolujeme prácu polície
- poskytnutie informácií o neonacistoch, rasizme, či diskriminácii na túto linku zo strany verejnosti pomohlo vypracovať viacero trestných oznámení, na objasnení ktorých polícia usilovne pracuje

 Rómovia Najčastejšie spomínaná skupina. Občania slovenskej i českej národnosti, ktorých tu podľa reálnych odhadov žije približne 1000 000. Sú rôzni ako akýkoľvek iní ľudia. Sú medzi nimi ľudia dobrí i zlí. Mnoho členov rómskej komunity žije v osadách a spoločenskom dištance niekoľko generácií, kvôli metódam segregácie, ktorými na nich nezodpovedne experimentoval predchádzajúci režim.  

Tieto podmienky len prehlbujú priepasť medzi nami, preto je nevyhnutné podať pomocnú ruku a odstrániť túto priepasť, zabrániť jej ďalšiemu prehlbovaniu. Praktickou pomocou, ale i myslením. - dve priateľky - jedna Rómka so znalosťou dvoch jazykov, maturitou a druhá bez znalosti jazykov a maturity sa spolu uchádzali vo viacerých konkurzoch o zamestnanie, ani na jednom Rómka neuspela, ale jej „biela“ priateľka áno 

x zážitkov odmietnutia, neprijatia, odstupu, dištancu.. x poznatkov znevýhodnenia, poníženia
x skúseností nepochopenia, nezáujmu
x krát nevidený človek, ale „rasa“: TO BOLÍ

Dívaj sa pozorne
- dívaj sa pozorne, stojí pred Tebou cítiaci, trpiaci človek
- človek, ktorý potrebuje Tvoj úsmev. Tvoje pochopenie, Tvoju pozornosť

Je lož, že i potom, čo sa začali organizovať programy obnovy a rozvoja, je vyššia kriminalita Rómov. Obraz účelovo a nezodpovedne zväčšujú médiá, ktoré sa často neubránia uvádzaniu etnika, či už z dôvodu neprofesionality, ľudskej túžby po senzácii, snahy zvýšiť sledovanosť, obrat.

prilievajú oheň do nepísaných vojen, ktorých obeťami sú nevinní
Znemožňujú znevýhodneným cítiť sa ľudsky dôstojne, slobodne, hrdo
Umelo vytvárajú obetných baránkov
Odvádzajú pozornosť spoločnosti od skutočných problémov. A naším skutočným problémom je tu rasizmus
Iné znevýhodnené skupiny
utečenci
homosexáli
ženy
cudzinci
Arabi
Židia
černosi
afroslováci
- sú v niečom trochu iní, ale pritom rovní s každým z nás
- napriek tomu sa denne stretávajú s odmietaním okolia, predsudkami, odmietaním, neistotou. Ľudia odmietajú ľudí iných len na základe zažitých spoločenských zvyklostí, alebo rozšírených mýtov. Nie je pravda
- že nám utečenci kradnú prácu
- že Maďari nám chcú vziať Slovensko
- že homosexualita je choroba.

Nezabúdajme: Každý z nás je iný, no všetci sme si rovní!
Multikultúrna spoločnosť

Pozitívnou víziou pre budúcnosť Slovenska i Česka je multikultúrna spoločnosť. Jej vytvorením nič nestratíme, ale výrazne sa obohatíme. Udržiavaním hlúpej dogmy „rasovej čistoty“ ubližujeme iba samým sebe. 

Izoluje nás od ostatných. Ochudobňujeme sa o množstvo zaujímavých podnetov, inšpirácií, o množstvo kvalitných ľudských vzťahov.
V spoločnosti najrôznejších ľudí sa cítime pokojne a bezpečne i my, každý z nás - pretože každý z nás je iný. Iba spoločnosť bez predsudkov, tolerantná k iným bez rozdielu je možná, iba spoločnosť bez bariér v srdciach môže byť bezpečná. – Aj pre Teba!
Opačný smer nás privedie do záhuby, do koncentračných táborov, nezmyselnej, krutej nenávisti. Každý sa musí snažiť tvoriť takúto spoločnosť, kde odlišnosť a poznávanie ľudí obohacuje a spája, nie rozdeľuje.


Ako sa to týka mňa?
Viac ako si myslíš. Kto zlu mlčí, ten zlu svedčí. Netolerantné prejavy v spoločnosti sa týkajú každého jednotlivca - každého z nás. Nemyslíš, že by si sa raz mohol aj Ty stať nepohodlný kvôli svojej odlišnosti?
Naozaj si myslíš, že sa nemôžeš stať obeťou útoku?
Aj zdanlivé malé prejavy medzi priateľmi, zabávanie sa na rasistických vtipoch, urážanie iných, či tiché tolerovanie rasových útokov, tolerovanie neonacistov v okolí - to je podiel každého jedného z nás na tvorbe netolerantnej spoločnosti. Zamysli sa nad tým a nemlč. Dívaj sa pozorne!

Zamysli sa aj nad sebou samým - naozaj si bez predsudkov? Určite nie. Nikto z nás. Tolerancia je dennodenná práca so sebou samým. Hľadaj informácie, nájdi argumenty..., neprijmi mýty, odmietni predsudky, bráň sa straty vlastného ja. Vytvor si svoj názor, chráň toleranciu, rozvíjaj lásku



Najprv prišli pre Židov

Ale ja nie som Žid a preto som neurobil nič, aby som im pomohol


Potom prišli pre Rómov

Ale ja nie som Róm a preto som neurobil nič, aby som im pomohol


Potom prišli pre antifašistov

A ja som neurobil nič, aby som im pomohol


Potom prišli pre mňa!

Ale nezostal tu nikto, kto by mi pomohol!

 

- modifikované posolstvo pastora Niemollera: Obete nacizmu


Pojmy
patriotizmus – láska k vlasti alebo rodnému kraju, vlastenectvo
nacionalizmus – vedomie príslušnosti k určitému národu, ale i ideológia a politika, ktorá sleduje záujmy národa, bojuje proti cudzej nadvláde, centralistickej moci
nacionálšovinizmus – vyhrotený nacionalizmus, ktorý sa prejavuje v prepiatej nenávisti k iným národom a v ich prenasledovaní
nacizmus – nemecký nacionálne fašizmus, šíriaci nenávisť proti iným národom, rasám
neonacizmus – nacizmus obnovený po 2. Svetovej vojne
fašizmus – politický smer pravicovo, konzervatívne a nacionalisticky orientovaného hnutia politických strán (v Nemecku za vedenia Adolfa Hitlera a v Taliansku Mussoliniho) s metódami totalitarizmu, diktatúry, násilia
neofašizmus – súčasná ideológia, ktorá sa po 2.

Svetovej vojne snaží obnoviť fašizmus
totalita – násilná, vynútená, nadiktovaná jednota
rasa – skupina ľudí, vyznačujúca sa určitými znakmi (farbou pokožky, vlasov, tvarom očí, lebky...), ktoré vznikli v ranom období ľudstva
rasizmus – diskriminačná teória, hlásajúca nerovnocennosť ľudských rás, spájaná s genocídou „menejcennej“ rasy
genocída – vyhladzovanie národov a etnických, rasových alebo náboženských skupín obyvateľstva
antisemitizmus – protižidovské hnutie, založené na rasovej nenávisti, forma náboženskej, rasovej a národnostnej neznášanlivosti


TVRDÝ RASIZMUS - ktorý nás trápi najviac, pretože fyzické útoky sú pre nás otázkou života a smrti

MÄKKÝ RASIZMUS - je menej nebezpečný, avšak oveľa viac zraňuje psychiku ľudí, lebo útočí na ich dôstojnosť

1) Tvrdý rasizmus - zahŕňa hlavne fyzické útoky prevádzané údermi a kopancami, útokmi bejzbalovými pálkami, boxermi, reťazami, bodnými a sečnými zbraňami, slznými i paralyzujúcimi plynmi. Ďalej zahŕňa inzultácie a invektívy (napr. opľutie alebo posmešné nadávky), rôzne slovné výroky degradujúce ľudskú osobnosť, vyhrážky zabitím v spojení s narážkami na farbu pleti, použitie bojových psov ako zastrašujúcich prvkov, hajlovanie na uliciach, vydávanie fašistických a neonacistických časopisov. Tento problém sa týka najmä prívržencov hnutia skinheads. Ide o maximálne porušovanie ľudských práv a výsledkom týchto útokov je naša izolácia, strach, dezilúzia a nedôvera v spravodlivosť.

2) Mäkký rasizmus - pokrýva omnoho širšiu skupinu obyvateľstva. Zahŕňa vedomé aj nevedomé upozorňovanie na odlišné ľudské črty, odmietavý až ignorantský prístup, vylučovanie a neakceptovanie minority v rámci spoločnosti Pre ilustráciu uvediem niektoré príklady:
- človek s inou farbou pleti príde niečo vybavovať do štátneho úradu, na políciu alebo ide nakupovať a stretáva sa mnohokrát s tým, že mu začnú automaticky tykať
- jednajú s ním podozrievavo a s neochotou, ako keby bol menejcenný
- s nedôverou sa stretávame aj pri vybavovaní v bankách
- v zdravotníckych zariadeniach s Vami jednajú často ľahostajne
- niektorí učitelia separujú deti miešancov od iných detí, neoslovujú ich menom, ale upozorňujú pred ostatnými deťmi na ich odlišnosti (oslovenia ako černoško, mulatča)
- aj novinárov by som chcel poprosiť, aby v rámci svojich možností nezaškatuľkovali ľudí len podľa príslušnosti k rase alebo k určitému etniku (z titulku "Napadli troch mladíkov a jedného černocha" vplýva, že černoch asi nebol mladík ale vôbec nepoukazuje na to, že ich zbili skíni). V Amerike nahradili pojem černoch, ktoré je svojim spôsobom hanlivé, slovom afro-američan, v Čechách sa ujal pojem afro-čech, u nás som ešte o pojme afro-slovák nečítal. policajti majú vo zvyku pri zásahu nezaistiť páchateľov a svedkov, ale začnú vypočúvať poškodeného
Kto sú obete útokov: okrem zahraničných študentov, turistov, Rómov a Afričanov, ktorí tu zostali žiť sú to v poslednom čase ich rodiny, nevynímajúc malé deti. Agresivita sa rozšírila už i na "bielych": dôvodmi sú dlhé vlasy, nevhodné oblečenie, antipatia, nevhodný úsmev či pohlaď, jednoducho čokoľvek.
Slová, pojmy a definície
rasizmus - je diskriminačná teória, ktorá hlása nerovnocennosť ľudských rás. Predpokladá fyzickú a duševnú nerovnosť ľudských plemin (rás) a rozhodujúci vplyv rasových odlišností na históriu a kultúru ľudstva.

Pracuje s predstavou, že ľudstvo je rozdelené na vyššie a nižšie, menejcenné rasy.Rasizmus je obvykle je spojený s genocídou, vyhladzovaním menejcennej rasy nadradenou. Jedná sa o spoločenský konštrukt, predsudok, presvedčenie, ktoré sme získali výchovou a ktoré môžeme zmeniť. Spravidla sa spája s nejakou ideológiou ako patriotizmus alebo nacionalizmus, teda lásku k vlasti spájame s odstránením nejakej inej rasy alebo národa. Priaznivé podmienky našiel rasizmus za nacistického režimu v Nemecku.

 

Atribúty rasy:
- biologický - rasy ľudí sa delili podľa biologických znakov ako tvar lebky, rast vlasov, farba pleti, postava...
- kultúrny - rasy ľudí si vytvorili špecifické kultúrne vzory
rasa - skupina ľudí, vyznačujúca sa určitými znakmi (farbou pokožky, vlasov, tvarom očí, lebky...), ktoré vznikli v ranom období ľudstva. Rozoznávame tri rasy: kaukazoidná, mongoloidná a negroidná

Rasa je však termín, ktorý sa v odbornej terminológii prestáva používať ako prekonaný, nefunkčný a nehumánny! V dejinách ľudstva boli opakovane zneužité poznatky o bádaní ľudských rás k ovládaniu a ponižovaniu skupín obyvateľstva. Boli účelovo získavané "vedecké poznatky" k ospravedlňovaniu ukrutností, mučenia, zneužívania nevinných ľudí, k legalizácii vyvražďovania celých národov a národností. Expanzívny národ vyhlásil iný za "menejcenný", zakrývajúc tak svoje ekonomické, strategické, vojenské záujmy. 

Rasizmus je i napriek tomu ďalej používaný termín. Nachádza odozvu v nevedomosti, neznalosti, neochoty meniť svoje postoje, zamyslieť sa nad svojím konaním. Pojem rasy je ťažké uplatniť na individuálneho jedinca. V skutočnosti sa za ním skrýva strach z druhých, neznámych ľudí a vybíjanie neospravedlniteľnej agresivity na nevinných obetiach.
Je nehumánne deliť ľudí na rasy, lebo všetci ľudia sme jednej rasy - ĽUDSKEJ RASY
rasová diskriminácia - rozlišovanie, vylučovanie, obmedzovanie alebo znevýhodňovanie, založené na rase, farbe pleti alebo na národnostnom alebo etickom pôvode, ktorého cieľom alebo následkom je znemožnenie alebo obmedzenie uznania a užívania ľudských práv a slobôd na základe rovnosti
predsudok - fixovaný, dopredu sformovaný postoj, obvykle negatívny alebo hostilný a zameraný na určitú spoločenskú skupinu
súd, ktorý sa pôvodne pokladal za pravdivý, preto sa používa k ďalšej dedukcii. Predsudok môže mať brzdiaci účinok, alebo môže poznanie podnecovať
xenofóbia - strach z cudzieho (z gréc. xénos - prichádzajúci a fóbos - strach, úzkosť)
"Tí ľudia sa boja. Nerobia vôbec nič. Len sa dívajú a sú ticho a možno sa aj modlia, aby sa nič nestalo, ale nezasahujú. Neurobili nič, keď mne a deťom nadávali v autobuse do všetkého možného.

Nič, keď o priateľkinom synčekovi vraveli, že je gibon, a iné strašné invektívy - má 5 rokov a je fantastický malý človek. Neurobili nič ani keď kopali do Afričana v 90tke, nezasiahli ani pri útoku pri zimnom štadióne. Prečo? Lebo sa boja!"
Pozitívne prístupy k menšinám a iným etnikám a národnom
multikulturalita - vytvorenie priateľského prostredia a vzájomného rešpektu pre spolužitie ľudí rôznych etník a národností. Vychádza z predpokladu, že všetky kultúry majú vzájomne porovnateľnú hodnotu a sú si rovné a že spolužitie nositeľov rôznych kultúr vedie k vzájomne plodnému obohateniu
sociálna tolerancia - stupeň vzájomnej sociálnej znášanlivosti, vzájomného rešpektovania sa, ktoré vo svojich praktických dôsledkoch vyúsťuje do sociálneho zmieru. Sociálna tolerancia vylučuje používanie násilných prostriedkov voči sociálne odkázaným, postihnutým a pod. Konkrétnym prejavom sociálnej tolerancie je sociálny konsenzus medzi individuálnymi, skupinovými a spoločenskými záujmami
tolerancia - postoj, ktorý každému dáva možnosť vyjadrovať svoje názory, postoje, odlišné od názorov druhých
Neutrálne a negatívne prístupy, ak sú konané násilne
asimilácia - úplné prispôsobenie sa jedinca alebo skupiny, či už presídlencov alebo národnostnej menšiny, ktoré vedie k strate pôvodnej etnickej identity; dochádza potom k úplnému splynutiu s majoritnou spoločnosťou. K asimilácii prichádza buď prirodzenou cestou, bez nátlaku, najčastejšie v prostredí slabej koncentrácie príslušníkov daného etnika, poznáme však aj asimiláciu nútenú, nedobrovoľnú, organizovanú mocenským aparátom
diskriminácia - poškodzovanie, popieranie a obmedzovanie práv jednotlivcov i celých skupín obyvateľstva v najrôznejších oblastiach života. Spravidla sa jedná o menšiny odlišné nábožensky, národnostne, kultúrne, jazykovo alebo farbou kože
- zvláštny prípad diferenciácie, kedy sú popierané normatívne zásady rovnosti, rovnakého zaobchádzania so všetkými členmi určitého sociálneho útvaru. Konkrétne prejavy diskriminácie môžu mať politické zámery, národnostné, minoritné, xenofobické, sexuálne a pod. Sociálna diskriminácia je taký prípad sociálnej diferenciácie, keď sú popreté zásady rovnosti a platnosti sociálnych noriem pre všetkých členov sociálnych útvarov. Je to neoprávnené rozlišovanie jedincov, skupín na základe príslušnosti k určitej sociálnej alebo biologickej kategórii. O diskriminácii hovoríme vtedy, keď ide o zvýhodňovanie jedných pred druhými. Východiská a určenia práv obsahujú: Všeobecná deklarácia ľudských práv, Európska sociálne charta, Ústava SR, Generálna dohoda, kolektívne zmluvy, Zákonník práce atď.

Rozlišujeme aj medziskupinovú diskrimináciu - stanovenie rozdielov medzi vlastnou a inou skupinou; jej najčastejším prejavom je tendencia pozitívne hodnotiť vlastnú skupinu
segregácia - oddeľovanie, rozdeľovanie, diskriminačná prax a pod. Označenie procesu osídľovanie a usídľovania ľudí, ktorí majú sociálne alebo iné podobné charakteristiky. Rozlišuje sa segregácia časová, sídelná, dobrovoľná, vynútená
šikanovanie - konanie, ktorým jedna osoba alebo viac osôb spôsobuje iným príkorie, núti ich k ponižujúcim úkonom, násilím obmedzuje ich slobodu a pod.
genocída - pripravený a vzájomne prepojený plán rôznych akcií, ktoré vedú k zničeniu základov života určitých skupín obyvateľstva s cieľom ich vyhladiť; úmyselná činnosť proti rasovej, etnickej, náboženskej skupine, ktorá vedie k ich úplnej alebo čiastočnej likvidácii. Prejavy môžu mať formu hromadného zabíjania, zabránenia pôrodov, presuny detí do iných skupín a pod.
holocaust - označenie prenasledovania a vyhladzovania Židov počas druhej svetovej vojny

minorita - v širokom zmysle početne malá časť určitého spoločenského celku. Minorita je skupina osôb, ktoré sú v niektorých spoločnostiach pre svoje fyzické, kultúrne, životné charakteristiky odlúčené od ostatných. Zaobchádza sa s nimi odlišne a nerovne, čím sa považujú za predmet kolektívnej diskriminácie. Status minority tu so sebou nesie vylúčenie na plnom podieľaní sa na živote spoločnosti. Z úzkeho ponímania minorít (národnostné, etnické) sa prešlo na širšie ponímanie a pod minoritami chápeme aj imigrantov, homosexuálov, bezdomovcov, a pod.

maďarská etnická minorita - na základe sčítania ľudu, domov a bytov v roku 1991 žilo na Slovensku 567296 príslušníkov maďarskej menšiny, čo tvorí 10,8 % slovenského obyvateľstva. V roku 1950 to bolo 354532, t.j. 10,3%. Maďarská menšina je sústredená v 13 okresoch južného Slovenska. V dvoch okresoch (Dunajská Streda a Komárno) tvorí viac ako 70% obyvateľstva, v ďalších šiestich od 30 do 50%
rómska etnická minorita - Slovensko sa relatívnym počtom Rómov radí na jedno z prvých miest na svete. Prirodzený prírastok Rómov je v porovnaní s prirodzeným prírastkom majoritnej spoločnosti niekoľkonásobne vyšší (roku 1980 takmer 5 krát vyšší). Pri sčítaniach ľudu v roku 1921 bolo zaznamenaných 7286 Rómov, v roku 1930 celkom 26956 Rómov.  Na základe sčítania ľudu, domov a bytov v roku 1991 ich žilo na Slovensku 80627. Podľa údajov národných výborov z roku 1989 žilo na Slovensku 253943 Rómov, t.j. 4,8%. S nedokončenou základnou školou bolo vyše 60% rómskej populácie, len 13,5% mužov a 3,4) žien malo ukončené učňovské vzdelanie, okolo 1% malo vyššie vzdelanie. Postupy centrálnych orgánov štátnej správy v riešení tzv.

rómskej otázky možno zatriediť do troch koncepcií: 1. sociálna asimilácia, 2. riadený rozptyl a 3. integrácia Rómov. Odhaduje sa, že na svete žije asi 10 miliónov Rómov, z toho v Európe 4-5 miliónov
utečenec - cudzinec, ktorý sa nachádza mimo svojej vlasti a ktorý má v štáte, ktorého je štátnym občanom odôvodnený strach z prenasledovania. Status utečenca môže byť priznaný cudzincovi, ktorý má v štáte, ktorého je občanom odôvodnený strach z prenasledovania z dôvodov príslušnosti k rase, náboženstvu, národnosti, politickému presvedčeniu, alebo príslušnosti k určitej spoločenskej skupine. Status utečenca môže byť priznaný z dôvodov ochrany ľudských práv alebo z humanitárnych dôvodov. Utečenec má priznané práva platné pre občanov danej krajiny s výnimkou volebného práva, brannej povinnosti a zvláštnych úprav pre cudzincov
migrácia - označenie pre geografický pohyb jedincov alebo skupín, premiestnenie istej osoby z východiskového miesta do miesta určenia. Osoby, ktoré sa premiestňujú, sa nazývajú migranti. Rozlišujú sa: dobrovoľné a nútené

emigrácia - nútené alebo dobrovoľné vysťahovanie sa z vlasti do inej krajiny z hospodárskych, politických, náboženských alebo iných dôvodov. Napr. v rokoch 1850-1940 sa zo Slovenska do zámoria a európskych štátov vysťahovalo 1,1 milióna ľudí. Z územia Slovenska boli po druhej svetovej vojne tri vlny emigrácie

 

fašizmus - politický smer pravicovo, konzervatívne a nacionalisticky orientovaného hnutia politických strán (v Nemecku za vedenia Adolfa Hitlera a v Taliansku Mussoliniho) s metódami totalitarizmu, diktatúry, násilia
neofašizmus - súčasná ideológia, ktorá sa po 2. Svetovej vojne snaží obnoviť fašizmus
nacionalizmus - vedomie príslušnosti k určitému národu, ale i ideológia a politika, ktorá sleduje záujmy národa, bojuje proti cudzej nadvláde, centralistickej moci; ideológia, povyšujúca národ na absolútno, zdôrazňujúca a slepo oslavujúca národný cit
nacionálšovinizmus - vyhrotený nacionalizmus, ktorý sa prejavuje v prepiatej nenávisti k iným národom a v ich prenasledovaní
nacizmus - nemecký nacionálne fašizmus, šíriaci nenávisť proti iným národom, rasám
neonacizmus - nacizmus obnovený po 2. Svetovej vojne
patriotizmus - láska k vlasti alebo rodnému kraju, vlastenectvo
propaganda - vedomé a zámerné snaženie sa o ovplyvňovanie ľudského konania manipuláciou tvrdení. Potrebné je rozlišovať medzi propagandou a agitáciou.
Propagandou sa pôsobí dlhodobejšie na viacero osôb tlačou, televíziou, rozhlasom a agitáciou sa získavajú pre jednu alebo viacero ideí., názorov a doktrín pôsobiacich na ovplyvňovanie myslenia, citov, postojov, názorov. Propaganda je súčasťou komunikačnej sústavy, je determinovaná cieľmi a hodnotovým systémom príslušnej spoločnosti
totalita - násilná, vynútená, nadiktovaná jednota

trest - vyrovnávanie, pomsta, potrestanie.

Z právneho hľadiska je trest sankciou, ktorá vyplýva z trestného zákonníka a súd ju uvaľuje na jedinca, aby potrestal prestúpenie zákona 

trestný čin - narušenie noriem spolužitia v občianskej spoločnosti. Trestným zákonom
je definovaný ako nebezpečný čin pre spoločnosť, ktorého znaky sú uvedené v paragrafovom znení zákona
trestný čin proti ľudskosti - znenie trestných činov proti ľudskosti je uvedené v trestnom zákone. Patria sem: genocída, podpora a propagácia fašizmu alebo podobného hnutia, používanie zakázaných bojových prostriedkov, krutosti, plienenia a zneužívanie označenia Červeného kríža
Znaky, skratky
14 - číslovka skrýva 14 slov anglickej vety, za ktorú bol jej autor rasista David Lane odsúdený v roku 1985 v USA na 190 rokov väzenia. Slovenský preklad: "My musíme chrániť existenciu našich ľudí a budúcnosť bielych detí"
18 - kryptogram iniciálok Adolfa Hitlera: prvé a ôsme písmeno v abecede
88 - fašistický pozdrav Heil Hitler, osmička skrýva ôsme poradie písmena H v abecede
RAHOWA - skratka Racial Holly War, teda Svätá rasová vojna
ZOG - Zioninist occupation government, teda Židovská okupačná vojna, skratka ultrapravicových extrémistov
sloboda - stav bytosti, ktorá koná len zo svojej vôle a nezávisle od akéhokoľvek vonkajšieho donútenia. Schopnosť a možnosť človeka byť samostatnou, tvorivou, iniciatívnou osobnosťou. Schopnosť byť plne zodpovedným za svoje skutky. Slobodne súdi, koná osoba, ktorá vedome, podľa požiadaviek zhody s pravdou či rozumom realizuje to, čo považuje za zodpovedajúce svojej vlastnej prirodzenosti. V existencionalizme je sloboda konštitutívnym momentom bezprostrednej ľudskej skutočnosti. Jedinec musí objavovať svoje vlastné hodnoty. V politickom chápaní sa rozlišujú slobody ako sloboda pohybu, sloboda prejavu, svedomia, myslenia, náboženstva, zhromažďovania s pod. Sloboda náboženského vyznania a svedomia je právo vyznávať náboženstvo, meniť ho alebo byť bez vyznania. Je to právo prejavovať vieru, združovať sa a z dôvodu náboženstva odmietnuť vojenskú službu. Mať možnosť z pozície vlastného svedomia hodnotiť, správať sa a konať. Sloboda prejavu je právo každého človeka vyjadrovať písmom, slovom, obrazom a inými prostriedkami svoje názory a prijímať a šíriť idei a informácie bez ohľadu na hranice štátu.

Sloboda združovania je právo každého človeka slobodne sa zdržovať s inými v spolkoch, spoločnostiach, zakladať politické strany a pod. Obmedziť toto právo je možné len v zákonom stanovených prípadoch (napr. zaistenie bezpečnosti štátu, jeho občanov). Sloboda zhromažďovania je právo každého človeka pokojne sa zhromažďovať. Obmedziť ho možno len v zákonom stanovených prípadoch (napr. k ochrane práv druhých). Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby je právo každého človeka v medziach zákona na slobodnú vedeckú a umeleckú tvorbu a prezentovanie jej výsledkov. Akademické slobody a práva sú také, ktoré členom akademickej obce zaručujú na vysokých školách slobodu vedeckého skúmania a zverejňovania výsledkov, slobodu umeleckej tvorby, právo vyučovať a učiť sa, právo na rôzne filozofické názory a náboženské vyznanie a právo ich šíriť
trauma - narušenie psychickej integrity poranením, chorobou alebo extrémne intenzívnym prežitkom, narušenie prirodzených obranných mechanizmov. Trauma potom vyvoláva neurózy a emotívne prežitky sa nemôžu prejavovať normálnym spôsobom. Bezprostredná reakcia na psychickú traumu je šok
POUŽITÁ LITERATÚRA:
Štefan Strieženec: Slovník sociálneho pracovníka, vydavateľstvo AD, Trnava 1996
Tatjana Šišková: Výchova k tolerancii a proti rasizmu, Portál, Praha 1998



Fašizmus
Eugenika, rasa a IQ
Činnosť vyvíjaná v neprospech "rasovo menejcenných" ľudí má svoje korene v nacistickej filozofii tvrdiacej, že politika je založená na biológii: Aby sme mali silný štát, je nevyhnutné mať silnú, čistú rasu! Nacisti chceli zabrániť "nespôsobilým" Nemcom v plodení detí a oslabovaní mocnej rasy. Preto mnohé z ich plánov, vrátane vyhladzovania, boli namierené aj proti "árijským" ľuďom.
Jeden z prvých zákonov, ktorý nacisti schválili po prevzatí moci v roku 1933, bol zákon, ktorý umožnil vynútenú sterilizáciu ľudí s mentálnymi a/alebo fyzickými poruchami. Bola založená špeciálna jednotka s veľkolepým názvom Združenie pre blahobyt a inštitucionálnu starostlivosť, alebo T4. V programe T4 ošetrovateľky, lekári a psychiatri uskutočňovali "milosrdné zabíjanie" 70 000 mužov, žien a detí po celom Nemecku. Program bol nakoniec zastavený kvôli protestom kléru.
Nacisti stavali svoje rasové plány na takzvanej "vede" - eugenike, ktorá bola založená v 19. storočí britským psychológom Francisom Galtonom. Eugenici verili, že prísnym výberom jedincov, ktorým bude dovolené mať deti, je možné vytvoriť silnú rasu. Eugenici preto argumentovali, že spoločnosť by mala od plodenia detí odradiť tých svojich členov, ktorí sú "nespôsobilí" buď fyzicky, mentálne, alebo sociálne. Na začiatku 19.

storočia mnohých vzdelaných ľudí v Európe a Spojených štátoch priťahovali myšlienky eugeniky. Nacistické zákony o sterilizovaní handicapovaných jedincov boli de facto založené na zákonoch, ktoré boli predtým schválené v Kalifornii. V roku 1910 Winston Churchill ako minister vnútra skoncipoval návrh na sterilizáciu 100 000 "degenerovaných britských občanov" prípadne ich umiestnenie do pracovných táborov. 

Jedným zo záverov eugenickej filozofie boli tábory smrti. Eugenickí "vedci" ako napríklad Jozef Mengele skutočne vykonávali príšerné "experimenty" na ľuďoch v nacistických táboroch. Ak by sme išli ďalej, zistili by sme, že nacisti zakladali centrá, kde presviedčali zdravé, rasovo čisté, árijské, mladé ženy, aby prispeli do budúcnosti rasy čo najväčším počtom detí. Ako vidieť, filozofia nacizmu nebola len rasistická a homofobická, nacistická filozofia diskriminovala aj ženy.

Po druhej svetovej vojne bol zaznamenaný masívny pokles popularity eugeniky. Existovali dva základné dôvody, prečo sa tak stalo. Po prvé: hrôzy v Auschwitzi a Dachau odhalili neľudskosť eugenickej idey. Po druhé, nové objavy v genetickej vede demonštrovali, že staré genetické teórie sú zmätené a vedecky nepodložené. 

Eugenika a psychológia
Napriek rozvoju genetiky bol zaznamenaný istý neveľký vzostup popularity eugenických myšlienok v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch. Niekoľkí významní psychológovia, ako Jensen a Eysenck, začali tvrdiť, že čierni sú geneticky menej inteligentní ako bieli. Tieto teórie, ktoré používali zastarané genetické modely a ktoré boli odmietnuté väčšinou serióznych genetikov, prevzali fašistické skupiny.
V deväťdesiatych rokoch sme zažili vzkriesenie eugenických ideí. Príčinou bola kniha The Bell Curve, napísaná dvoma americkými akademikmi, psychológom Richardom Herrnsteinom a sociológom Charlesom Murrayom. The Bell Curve, ktoré bolo vydané v roku 1994, je prepracovaním starých eugenických myšlienok a je koncipované tak, aby oslovilo moderné publikum.

Herrnstein a Murray tvrdia, že genofond Spojených štátov je v ohrození. Hovoria, že zdravie národa je determinované inteligenčným kvocientom (IQ) jeho populácie a že IQ je do veľkej miery určované génmi. Tvrdia, že nízke IQ je spojené s kriminalitou, nezákonnosťou a všeobecným pádom spoločenského poriadku.

The Bell Curve, verné svojej eugenickej tradícii, má silný rasový podtón. Herrnstein a Murray varujú, že v Spojených štátoch je početná takzvaná "spodina" s nízkym IQ. Opakujúc starú eugenickú hrozbu varujú, že táto "spodina" svojou pôrodnosťou prevyšuje neveľkú elitu s vysokým IQ.

A samozrejme tvrdia, že čierni sú jednoznačne najviac zastúpení v tejto kriminálnej, násilnej, neinteligentnej "spodine".
Kniha obsahuje otvorený politický protest proti americkej politike "kladného prístupu". Táto politika bola skoncipovaná tak, aby napravila, čo sa mnohými rokmi rasistického prístupu pokazilo. Povzbudzuje zamestnávateľov, aby sa presvedčili, či ich pracovné sily reprezentujú etnický mix celej populácie. Podľa Herrnsteina a Murraya kladný prístup znamená, že menej inteligentní uchádzači (t.j. čierni) dostávajú prácu, ktorú by mali dostať inteligentnejší kandidáti.
Herrnstein a Murray navrhujú, aby geneticky podriadeným osobám bolo zabránené plodiť deti. Tiež navrhujú zrušenie sociálnej podpory pre slobodné matky ako spôsob znižovania pôrodnosti "spodiny", o ktorej predpokladajú, že v drvivej väčšine nie je biela.
Keď bolo The Bell Curve vydané, pritiahlo na seba pozornosť a rozsiahlu publicitu zvlášť v Spojených štatoch. Kritika rýchlo upozornila na chyby a históriu myšlienok tejto knihy. Napríklad preslávený biológ Lewis Wolpert napísal obšírne odmietnutie tejto knihy v The Sunday Times 11. decembra 1994. Demonštroval, ako autori zanedbali rozsah vplyvu podmienok prostredia na inteligenciu. The New York Times Review of Books ukázalo, koľké z "dôkazov" citovaných Herrnsteinom a Murrayom boli prevzaté z pochybného časopisu Mankind Quarterly.
The New York Times používalo informácie pôvodne publikované v časopise Searchlight na konci sedemdesiatych rokov, aby odhalilo, že Mankind Quarterly bolo založené zástancami belošskej nadvlády, pričom niektorí z nich boli priamo napojení na extrémistické ultrapravicové skupiny. Zakladateľ tohto periodika, Robert Gayre, bol napojený na Severnú ligu. Členom pôvodnej redakčnej rady v Mankind Quarterly bol Dr. von Verschuer, vysokoškolský inšpektor a priateľ Josefa Mengeleho.
Keď bolo The Bell Curve vydané, časopis Time vyhlásil: "Rasisti budú nadšení," (31. október 1994). A mali pravdu. Odkaz tejto knihy bol rajskou hudbou pre fašistické skupiny ako sú Britská národná strana (British National Party - BNP) a Národný front. Hodilo sa to ich filozofii o tom, že štát by sa mal snažiť zdokonaliť genofond národa vykorenením geneticky "menejcenných".
Podpora zo strany ultrapravicových skupín sa dala čakať. Čo je však horšie, knihy ako The Bell Curve umožňujú eugenickým myšlienkam nechať sa počuť "slušnou" pravicou. The American Spectator v januári 1995 uverejnil varovania o "ohrození amerického genofondu". The American Spectator šiel ešte ďalej.

Nadhodil otázku, či by kriminálnici mali byť sterilizovaní.
Pravicový konzervatívny štvrťročník Right Now hovoril o The Bell Curve ako o "možno najdôležitejšej príručke, akú si kedy kúpite. Na konci deväťdesiatych rokov Chris Brand, docent Edinburghskej univerzity, napísal knihu nazvanú The 'G' Factor, v ktorej vyslovil názor, že niektoré etnické skupiny majú nižšie IQ ako bieli. Branda nakoniec prepustili z jeho miesta v Edinburghu po tom, ako vyhlásil, že pedofília je neškodná.
BNP bola v minulosti taktiež zástancom eugeniky. Napríklad na tému interrupcie vyhlásila: "Ak interrupcia znamená zabíjanie normálnych bielych detí - je to zlá vec". Tento výrok nehovorí len o tom, že biele ženy by nemali mať právo na interrupciu, ale aj o tom, že tu existuje záujem, aby "nebiele" ženy vôbec nemali deti. Tony Lecomber, jeden z vedúcich členov BNP, napísal obšírne články do Spearheadu, pričom trval na svojom presvedčení o nevyhnutnosti eugeniky na podporu bielej rasy.
Eugenické idey opäť prenikajú medzi politikov. Na zamyslenie stojí fakt, že rasizmus opäť ukazuje svoju "intelektuálnu" tvár. Iba minulý rok minister vnútra Jack Straw rozvíjal verejnú diskusiu s Charlesom Murrayom o chudobe a jej dôsledkoch.
Popieranie holokaustu - popieranie histórie
"...Náš názor na holokaust je taký, že keby sa nebol uskutočnil vtedy, tak by sa musel uskutočniť neskôr; keďže sa holokaust uskutočnil, tak je škoda, že ich nezabili všetkých. Neľudský žid musí zomrieť, ak má naša rasa prežiť..." - úryvok z bulletinu Combat 18 - Redwatch, distribuované v roku 1994.
Tento citát charakterizuje dnešné extrémne pravicové skupiny. Neonacisti sa do väčšej či menšej miery nechávajú inšpirovať Hitlerovou národnosocialistickou Treťou ríšou. Hoci sú dnešní nacisti v súkromí (a často aj verejne) hrdí na zločiny Hitlera a Tretej ríše, v skutočnosti si uvedomujú, že jeden hlavný činiteľ bráni národnému socializmu získať širokú akceptáciu. Tým činiteľom je historická pravda o nacistickom holokauste, plánovanom systematickom vyhladzovaní okolo šiestich miliónov Židov počas druhej svetovej vojny. Ak by sa však dalo "dokázať", že holokaust sa nikdy neuskutočnil, alebo že bol veľmi zveličený, potom by mohla byť história Tretej ríše poopravená, nacizmus rehabilitovaný a myšlienky dnešných nacistov legalizované.
Propagátori popierania holokaustu urobia čokoľvek, aby dokázali, že ich úmysly sú čestné a argumenty rozumné, a pokúšajú sa podnietiť diskusiu o tejto otázke.

Avšak historička Deborah Lipstadtová v interview s Kenom Sternom o Americkom židovskom výbore v roku 1992 jasne vyhlásila: "Nie je potrebné mrhať časom alebo úsilím, aby sme vyvrátili tvrdenia tých, čo popierajú holokaust. Museli by sme donekonečna odpovedať na argumenty predkladané ľuďmi, ktorí ľubovolne falšujú dôkazy, citujú vety vytrhnuté z kontextu a jednoducho ignorujú veľké množstvo faktov, ku ktorým majú na rozdiel od skutočných vedcov len veľmi malý rešpekt, ak vôbec. Sú služobníkmi ideológie a ich 'zistenia' ju majú podporiť". 

História popierania holokaustu
Dokument, popierajúci holokaust sa prvýkrát objavil krátko po skončení vojny, keď vedúci predstavitelia SS unikali pred spojencami do Švédska, Južnej Ameriky a niektorých arabských štátov. Odtiaľ začali s prispôsobovaním histórie vo svoj prospech. Medzi raných revizionistov patril Maurice Bardeche, francúzsky fašistický aktivista. Bola to však práca iného Francúza, Paula Rassiniera, ktorá si zachovala trvalý vplyv na dnešných revizionistov. Rassinier, ktorý sám prežil koncentračný tábor, chcel spochybniť tvrdenie, že nacisti boli zodpovední za páchanie ukrutností. Ako bývalý obyvateľ koncentračného tábora Buchenwald sa snažil vytvoriť dojem, že je vo svojej práci objektívny a hovorí pravdu. V skutočnosti však nikdy nebol umiestnený vo vyhladzovacích oddeleniach Buchenwaldu a z toho, čo napísal, zaváňa silný antisemitizmus. Rassinierova kniha je dnes považovaná za klasiku v oblasti literatúry popierajúcej holokaust. Je propagovaná v Spearheade a publikovaná s podporou Britskej národnej strany (BNP).
Materiály, snažiace sa o revíziu, sa naďalej objavovali v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch. Notorický antisemita Austin App a slobodopravicový Harry Elmer Barnes publikovali revizionistické traktáty v USA. David Hoggan, ďalšia vplyvná osoba v tejto oblasti, napísal The Myth of the Six Million (Mýtus o šiestich miliónoch), v ktorom vyvracal správy očitých svedkov o holokauste. Táto práca bola publikovaná v Noontide Press, ktorá spadá do antisemitskej organizácie Liberty Lobby pod vedením Willisa Cartoa, muža spolupracujúceho s nacistickými organizáciami.
Pocit nevyhnutnosti poprieť holokaust vzrástol medzi fašistami a v antisemitských kruhoch v sedemdesiatych rokoch po vydaní dvoch prelomových prác s týmto zameraním. Istý Richard Harwood (neskôr sa zistilo, že ide o Richarda Verralla, lídra Národného frontu) napísal knihu Did Six Million Really Die? (Naozaj zomrelo šesť miliónov?).

V Amerike Arthur Butz, profesor techniky na Severozápadnej univerzite v Chicagu, napísal The Hoax of the Twentieth Century (Figliarstvo dvadsiateho storočia), v ktorom argumentoval, že hoci Židia boli perzekvovaní, neexistoval program masového vyhladzovania a plynové komory boli používané jedine na odvšivenie obyvateľov koncentračného tábora. Butz tvrdil: "Židia by mali byť uveličení poznatkom, že veľké množstvo ich ľudí nebolo úmyselne zlikvidovaných."
Obe tieto práce boli vydané v Británii v Historical Review Press Anthonyho Hancocka. Hancockove tlačiarne blízko Brightonu sú ešte i dnes jedny z najproduktívnejších fašistických tlačiarní. Vo veľkom tlačia neonacistickú literatúru v niekoľkých jazykoch, ktorá je distribuovaná do celého sveta. Hancock tiež spolupracoval pri produkcii ohavných Holocaust News, vydaných v roku 1982, ktoré BNP znovu vytlačila a distribuovala medzi tisícky ľudí, vrátane detí.
Francúzsky profesor literatúry Robert Faurisson začal vydávať revizionistické traktáty a ešte stále má veľký vplyv v oblasti popierania holokaustu nielen vo Francúzsku. Vo Švédsku Dietlib Felderer oznámil, že Denník Anny Frankovej je falzifikát. Otec Anny Frankovej v skutočnosti už predtým úspešne zažaloval Davida Irvinga a jedného školského učiteľa pre toto absurdné tvrdenie. Sám Felderer bol nakoniec súdne stíhaný a uväznený švédskymi úradmi v roku 1984 za jeho revizionistické aktivity.
Inštitút historickej revízie
V roku 1978 Willis Carto založil Inštitút historickej revízie, ktorý mal značný úspech v prezentácii úctyhodného pseudoakademického pozlátka prostredníctvom nápadných konferencií a pravidelného vydávania svojho Časopisu historickej revízie. IHR vystupuje ako koordinačné centrum pre dokumenty z celého sveta, týkajúce sa popierania holokaustu, publikovanie kníh, pamfletov, videí atď., ktoré sa pokúšajú vytvoriť dojem, že popieranie holokaustu je objektívnym hľadaním pravdy. Inštitút tiež ponúkol falošnú odmenu 50 000 dolárov pre kohokoľvek, kto dokáže, že holokaust sa uskutočnil. Mel Mermelstein, ktorý holokaust prežil, zareagoval na túto výzvu. Poskytol dokumentárny dôkaz o vražde jeho rodiny v Auschwitzi v lete roku 1944. Nikoho neprekvapilo, že IHR odmietol akceptovať tento dôkaz. Nasledoval dlhý právny spor. Mermelstein dostal v roku 1981 odškodné 90 000 dolárov a súdny znalec rozhodol, že holokaust "nie je opodstatnenou témou na polemiku.. Súd prijal súdnu správu, že Židov v Poľskom Auschwitzi v lete roku 1944 smrteľne otrávili plynom."
David Irving a Fred Leuchter
Najslávnejším revizionistom je David Irving, ktorého meno sa stalo známym v roku 1992 po tom, ako si ho The Sunday Times najali na preklad Goebbelsových denníkov. Irving bol do roku 1989 považovaný za váženého, hoci kontroverzného historika.

Namiesto otvoreného popierania holokaustu sa snažil upriamiť pozornosť verejnosti na čosi iné tvrdiac, že práve spojenecké akcie, ako napríklad bombardovanie Drážďan, boli tými najhoršími zverstvami druhej svetovej vojny. Vo svojej najslávnejšej práci Hitler's War (Hitlerova vojna) Irving vyhlasoval, že Hitler nebol osobne zodpovedný za holokaust a vyhladzovanie bolo uskutočňované bez Führerovho vedomia či splnomocnenia.

 

Jozef Kmeťo