Slovenský romovia....

22. 09. 2009 13:01:26
Rómovia a Sintovia sú najväčšou etnickou menšinou v Európe (10 - 12 miliónov ľudí). V rámci romistiky ako multidisciplinárneho odboru patrí história Rómov k pomerne málo zastúpeným disciplínam, čo platí aj o historiografii Rómov na Slovensku

Vo vzťahu k etnickej skladbe svojich obyvateľov patrí súčasná Slovenská republika patrí k najviac heterogénnym krajinám v Európe. Multietnický charakter dokumentuje minimálne 20% podiel inoetnického "neslovenského" obyvateľstva. Zároveň sa svojou rómskou minoritou, ktorá je v štáte druhou najväčšou, zaraďuje na prvé miesta v jej absolútnej početnosti (spolu s Rumunskom a Maďarskom) i relatívnym podielom na ostatnom obyvateľstve (spolu s Macedónskom a Rumunskom). Závažnosť a pálčivosť tejto "horúcej témy" zapríčinili podmienky a faktory determinujúce vývoj a postavenie tohto etnika na periférii majority od stredoveku, spolitizovanie a ideologické dogmy a tabuizovanie pred laickou i vedeckou verejnosťou v totalitnom režime, manipulovanie s touto časťou spoločnosti v dimenziách bývalého spoločného štátu (Čechov a Slovákov), nezáujem štátu o seriózny vedecký výskum aj po páde komunistického systému, ťaživé konzekvencie procesov transformujúcej sa spoločnosti a iné. Problémy Rómov v postkomunistických krajinách sú v mnohom podobné. Na Slovensku sú však znásobené ďalšími okolnosťami vývoja v dlhodobom časovom horizonte. Zmienime sa o nich čo najstručnejšie.

RÓMOVIA SÚ NA SLOVENSKU PÔVODNÝM OBYVATEĽSTVOM
Napriek absencii komplexného historického výskumu možno jednoznačne súčasnú rómsku populáciu na Slovensku pokladať za pôvodné a usadlé obyvateľstvo, ktoré sa na našom teritóriu ocitalo už v 14. storočí. Písomné zmienky v materiáloch Leleského konventu zo Zemplínskej župy pochádzajú z rokov 1377 a 1381. Väčšina skupín prechádzala juhozápadným Slovenskom cez české zeme, do západnej a juhozápadnej Európy. Tradovaná "prvá" písomná zmienka o Rómoch zo Spiša na majetkoch rodiny Mariássyovcov pochádzajúca od richtára Jána Kuncha (údajne z roku 1322) sa verifikovala v diele Matúša Pajdušáka o dejinách Levoče na správny dátum 1383.

PREČO PRÁVE UHORSKO (A SLOVENSKO?)
Pohyb Rómov z Balkánu do strednej Európy a ďalej bol vynútený tlakom osmanských Turkov. Etnicky heterogénne Uhorsko umožňovalo prvým rómskym skupinám bez problémov prenikať hlbšie do Panónskej nížiny a začleňovať sa do feudálnej spoločnosti. V období tureckých nájazdov na Uhorsko nachádzali tu remeselníci pracujúci s kovmi väčšiu toleranciu a uplatnenie ako v západnej Európe. Kováčske remeslo, oprava a výroba zbraní, nábojov a často priama účasť v armáde ako rôzny servis (obsluha pri koňoch, zaradenie do vojska) umožnili neskôr početný výskyt Rómov v celej strednej a juhovýchodnej Európe. Významný ochranný glejt, ktorý dostali od cisára Žigmunda Luxemburského v roku 1423 na Spišskom hrade, im umožnil usadzovať sa už od 15. storočia.

SPOLUŽITIE V 16. STOROČÍ
Po moháčskej katastrofe v roku 1526 sa hranice tureckého panstva posunuli temer až na južné Slovensko. Jednotlivé správy od 16. storočia informujú o povoleniach miest na usadenie sa rómskych kováčov, podobne o vydávaní ochranných listín rómskym hudobníkom na jednotlivých panstvách a zaväzovaní ich rozličnými službami. Feudálom slúžili Rómovia svojimi schopnosťami aj počas protihabsburských povstaní. Uvedené okolnosti historického vývoja prítomnosti Rómov na našom území vyvolali istý druh symbiózy spolužitia takých odlišných kultúr ako aj ich ekonomicky prospešnú kooperáciu. Celouhorský súpis z roku 1893 doložil na Slovensku najčastejšie povolanie kováčstvo a hudobníctvo (viac ako 8 500 osôb), ku ktorým patrili ďalší drobní remeselníci pracujúci s drevom, výrobcovia nepálených tehál, košikári.

ZAČIATKY ASIMILÁCIE RÓMOV
V priebehu niekoľko stáročného vývoja boli však rómske skupiny na našom území vystavované neustálemu asimilačnému tlaku majoritnej spoločnosti, ktorá odmietala akceptovať ich inakosť a nútila ich zmeniť tradičný spôsob života. Mária Terézia a jej syn Jozef II. siahali v tzv. cigánskej regulácii v 18. storočí k násilným metódam asimilácie, potláčajúcej všetky aspekty etnickej a kultúrnej špecifickosti Rómov. Uvoľnenie otroctva vo Valašsku a Moldavsku v 19. storočí znamenalo ďalší prílev Rómov v Uhorsku a na Slovensku. Zmienený celouhorský súpis (1893) sledoval aj cieľ usadiť všetkých kočujúcich Rómov. Okrem uvedených pretrvávajúcich povolaní sa však na Slovensku zistila horšia sociálna situácia tu žijúcich Rómov oproti priemeru Uhorska (vyšší výskyt zemníc, polozemníc, chatrčí, separované a segregované rómske osady, nerovnomerné usadenie a dislokácia v niektorých regiónoch, negramotnosť, v tradičnom kastovom systéme pokles k pomocným námezdným prácam). Tieto faktory determinovali nasledujúci vývoj, postavenie a možnosti integrácie Rómov do spoločnosti v priebehu celého 20. storočia a spätne poznačili regióny ich kumulácie až do dnešných dní (južné, no predovšetkým východné Slovensko).

MANIPULÁCIA V 20. STOROČÍ - SEGREGÁCIA - VYLÚČENIE - POGROM
V 20. storočí boli Rómovia na našom území vystavení vplyvom a manipuláciám viacerých politicko-spoločenských režimov. Prvá Československá republika (ČSR), napriek svojmu demokratickému charakteru, neváhala voči Rómom legalizovať každodenné metódy ich segregácie, izolácie a kriminalizácie. Konkrétne v zákone č. 117/1927 O potulných Cigánoch, v intenciách ktorého sa museli podrobovať osobitnému zaobchádzaniu miestnych úradov a žandárskych staníc (povinné nosenie cigánskych legitimácií, daktyloskopovanie a zavedenie do osobitnej evidencie nielen kočovných Rómov, vystavovanie a permanentná kontrola kočovníckych listov, sankcionovanie odobratím živnostenských licencií, kontrola domovskej príslušnosti a následný odsun do domovskej obce, resp. mimo región, upieranie domovskej príslušnosti i štátneho občianstva) . V zhoršujúcej sa hospodárskej situácii a povojnovej kríze množili sa protirómske masmediálne i priamo fyzické útoky. V roku 1928 došlo k pogromu na Rómov (obec Pobedím), pričom zahynulo 6 osôb, vrátane detí. Rómovia boli vyhnaní z pôvodnej lokality osady, dnes všeobecne známej a medializovanej obce Letanovce (v roku 2000 obecné zastupiteľstvo dokonca týchto svojich obyvateľov pozbavilo trvalého pobytu). Svetovú pozornosť upútal v roku 1929 monsterproces v Košiciach s rómskymi "kanibalmi" (z obce Moldava nad Bodvou).

VNÚTORNÁ DIFERENCIÁCIA RÓMOV
V tom istom období sa uskutočňujú vnútroetnické, kultúrne diferenciačne procesy -v rómskom etniku sa vytvára vrstva vzdelaných mestských hudobníkov, podnikateľov a reprezentácie, ktorá sa neváha kultúrne angažovať v prospech svojho etnika, zapájať sa do kultúrnych a športových aktivít a pestrého spolkového a spoločenského života vtedajšej spoločnosti. Participujú na významných kultúrnych prezentáciach, podieľajú sa na zakladaní prvých rómskych škôl, tried, rómskych súborov (práve v regiónoch ich koncentrácie).

2. SVETOVÁ VOJNA - HOLOKAUST RÓMOV
Náznaky priaznivých trendov vývoja rómskeho etnika prerušila 2. svetová vojna, rozpad spoločného štátu a založenie tzv. slovenského štátu ako satelitu fašistického Nemecka. Holokaust slovenských Rómov ale nedospel do konečného štádia, Rómovia neboli transportovaní do koncentračných táborov ako z iných území. Napriek tomu podliehali mnohým diskriminačným opatreniam "zaraďovanie do pracovných táborov, zákaz cestovania verejnými dopravnými prostriedkami, vymedzenie dní a hodín pre vstup do miest a obcí, obmedzenie ich podnikateľských aktivít, premiestňovanie ich obydlí �do miest a lokalít obcami označenými a od obcí vzdialenými" . Ich kontakty s majoritou sa obmedzili. Spomalil a zabrzdil sa "civilizačný" vývoj ich komunít. Začal sa proces dekulturácie a rozkladu pôvodných etických hodnôt, ktoré sa v rómskom spoločenstve prenášali z generácie na generáciu.

NÁSILNÁ IZOLÁCIA RÓMOV V OBDOBÍ SOCIALIZMU (PO ROKU 1945)
V súčasnosti panuje medzi bádateľmi zhoda, že toto násilné uzavretie do izolovaných a endogamných lokálnych komunít najviac poškodilo nasledujúci vývoj, sociálne pomery, zdravotné a hygienické podmienky života a postavenie rómskeho etnika v spoločnosti. Žiaľ, nariadenie o násilnom premiestňovaní rómskych osád mimo obce, väčšinou s cieľom dostať ich mimo vlastný kataster, sa nielen striktne opakovalo v máji 1945 (!!!), ale veľmi razantne aj realizovalo. Výskumy obdobia socialistického riešenia problematiky rómskych osád dokumentujú odpor miestnych funkcionárov a obyvateľov obcí proti návratu miestnych Rómov, prehlbovanie problémov v nich žijúcich Rómov a vyústenie štátneho riešenia do násilnej likvidácie týchto osád, sťahovaním tamojších obyvateľov do mestských bytov, nabádanie k rozptylu Rómov medzi majoritné obyvateľstvo a ich odsun za prácou, ako aj do sídliskových giet so všetkými negatívnymi dôsledkami (všeobecne známe sídlisko na Dúžavskej ceste v Rimavskej Sobote, sídlisko Poštárka v Bardejove, Luník IX v Košiciach).

SOCIALISTICKÁ NÁRODNOSTNÁ POLITIKA
Po roku 1945 identifikujeme v bývalom Československu jednotlivé etapy rôznych foriem asimilačnej politiky voči Rómom. Ich podstatou je neakceptovanie etnickej odlišnosti Rómov a popretie ich vlastného etnokultúrneho a etnoemancipačného rozvoja. Aj keď sa v počiatkoch koncipovania socialistickej národnostnej politiky o týchto otázkach búrlivo diskutovalo, ideologické dogmy a marxisticko-politické prístupy k téme sa nedali prekročiť. V bývalom režime sa spochybňovala a odmietala možnosť sformovania sa rómskej socialistickej národnosti. Napriek tomu, že neoficiálna rómska reprezentácia sa domáhala zmeny svojho statusu v spoločnosti, napriek tomu, že v rokoch 1969 - 1973 pôsobili Zväzy Cigánov - Rómov ako kultúrne organizácie začlenené do vtedajšieho tzv. Národného frontu, Rómovia v tomto období - až do pádu totality - nezískali status národnostnej menšiny. Vláda ich vnímala len ako historicky determinovanú, sociálne zaostalú skupinu občanov s osobitným spôsobom života.
Po roku 1958 - po prijatí zákona č. 74/1958 O trvalom usídlení kočujúcich osôb - začala sa etapa tvrdej násilnej asimilácie rómskeho etnika. Potláčala a prenasledovala prejavy vlastnej kultúry Rómov, ich jazyka, jeho kultivovania a využívania vo výučbe. Štát direktívnymi rozpismi umiestňoval rómske pracovné sily a demotivujúcou mzdovou politikou orientoval Rómov na robotnícke profesie. Vládne opatrenia nariaďujú zaškoľovanie rómskych detí, zaraďovanie mládeže do učilíšť, stanovuje kvóty na likvidáciu osád, chatrčí, na umiestňovanie detí do detských domovov, dokonca na obmedzovanie podielu nezdravej rómskej populácie (sterilizácia žien).

NOVEMBER 1989
November 1989 znamenal príležitosť na zmenu aj pre život rómskej minority na Slovensku. Listina základných práv a slobôd (prijatá ešte spoločným Federálnym zhromaždením 9. 1. 1991) im umožnila slobodne deklarovať svoju etnickú príslušnosť už v cenze 3. 3. 1991. Slovenská vláda následne v apríli 1991 prijala Zásady vládnej politiky k Rómom, kde post factum potvrdila akceptovanie Rómov ako národnostnej menšiny. Rómovia aktívne participujú na novembrových zmenách v spoločnosti, zakladajú vlastné politické i kultúrne subjekty. V koalíciách s protagonistami novembrových udalostí dostali sa tak vo volebnom období 1990-1992 do federálneho i národných parlamentov. Vznikli profesionálne rómske pracoviská � Divadlo Romathan (Košice), Katedra rómskej kultúry (Nitra) s detašovanými pracoviskami, Stredná umelecká škola (Košice) � vychádza rómska periodická i neperiodická tlač a literatúra, vysiela rómske rozhlasové vysielanie, rozširujú sa možnosti štúdia na ďalších vlastných stredných školách.

ROZKLADNÝ VPLYV STÁROČNEJ ASIMILÁCIE VO VNÚTRI ETNIKA - KRÍZA RÓMSKEJ IDENTITY
Rómska národnostná menšina na Slovensku sa však nachádza vo veľmi zložitej situácii svojho vlastného etnokultúrneho a etnoemancipačného rozvoja. Dlhé obdobia násilnej asimilačnej politiky zanechali negatívne stopy na postojoch k vlastnému etnickému kultúrnemu dedičstvu vrátane jazyka, k prekonávaniu obáv, neochoty i neschopnosti (de facto nevzdelaného až negramotného etnika) deklarovať svoju etnickú príslušnosť v cenzoch, čo s nevôľou prijíma majorita. Výrazná stigmatizácia, negatívna medializácia tém označovaných ako "rómsky problém", "rómska problematika", "rómska otázka", nenapomáha zatiaľ v procesoch prežívania krízy rómskej identity, prekonávania roztrieštenosti etnika, nevyzretosti a neskúsenosti rómskej politickej scény, jej opakovanej neúspešnosti vo voľbách a tým aj nemožnosti aktívne participovať na rozhodovaní o otázkach rozvoja vlastného etnika počas transformačných procesov. Naopak, niektoré už zmienené faktory pôsobiace počas celého 20. storočia na vývoj a postavenie rómskeho etnika u nás, spolu s ďalšími činiteľmi, len prehlbujú obrovské problémy a ohrozenia tejto minority. Sú to najmä obrovská a dlhotrvajúca nezamestnanosť, prepad celých komunít do sociálnej siete, prehlbujúca sa bieda v osadách, zhoršujúce sa zdravotné pomery, neschopnosť riešiť vlastné existenčné problémy, rast kriminality, agresie a rast animozity medzi rómskym etnikom a majoritou.

POČET RÓMOV NA SLOVENSKU
Veľmi problematické je etnické odlišovanie a posudzovanie rómskych príslušníkov zvonku, väčšinou na základe viditeľných antropologických znakov (čo Rómovia pociťujú negatívne). Prežívajúce rasistické predsudky v časti majority, ktoré vzťahuje bez rozdielu na všetkých a ktoré sa prejavujú rôznymi formami dištančného správania sa, znáša časť Rómov veľmi ťažko. Prejavuje sa najmä v "dobrovoľnom" zrieknutí sa svojej identity a snahou o asimiláciu. Sčítania v roku 1991 aj v roku 2001 potvrdili, že oficiálne priznáva na Slovensku svoju rómsku národnosť len asi tretina Rómov (80.627 a 89.920 osôb podľa definitívnych výsledkov). V uplynulom období získavala decízna sféra údaje o počte Rómov z rôznych zdrojov - od cenzov v 19.storočí i z už spomenutého celouhorského súpisu.
V predvojnovej ČSR sa síce takisto v cenzoch 1921 a 1930 štatisticky vykázala cigánska národnosť, policajné orgány realizovali vlastné evidencie a súpisy ešte pred vydaním zákona 117/1927. Podobne v slovenskom štáte sa v cenze 1940 vykázali príslušníci definovaní podľa vyhlášky o pôvode cigána.

DEMOGRAFIA DO KONCA 2. SVETOVEJ VOJNY
Z demografického hľadiska predstavujú Rómovia na Slovensku progresívny typ populácie na úrovni etník tretieho sveta a prechádzajú procesmi vo fázovom oneskorení za majoritnou populáciou. Od súpisu z roku 1893 (analýzy vykazujú pre Slovensko počet okolo 42.000) vzrástol počet Rómov do konca 2. svetovej vojny asi 100.000 (bez rôznych strát, padlých v bojoch, vyvezených z južného územia odstúpeného po Viedenskej arbitráži). Prvý povojnový súpis z roku 1947 tieto počty doložil.

EVIDENCIA RÓMOV (CIGÁNOV) V OBDOBÍ SOCIALIZMU
Bývalý režim využíval ešte pestrejšiu škálu evidencií de iure neexistujúcich obyvateľov. Boli to evidencie na národných výboroch v komisiách pre otázky cigánskych obyvateľov (kategorizovaných do troch stupňov adaptability a vyspelosti, teda nielen sociálne odkázaných), evidencie obyvateľov prihlásených na trvalý pobyt, evidencie rómskych detí v zdravotníckych štatistikách, školských štatistikách, osobitné súpisy Štatistického úradu v rokoch 1966�1968, osobitné spracovanie cenzov z rokov 1970, 1980 i odhad Štatistického úradu z roku 1990. Rómska populácia v bývalom Československu vzrástla v povojnovom období zhruba štvornásobne, na území Čiech sa reálne odhadlo 150.000 osôb a na Slovensku vyše 250.000. Počty Rómov na Slovensku v období po novembri 1989 rôzne inštitúcie a hlavne rómski lídri neprimerane nadhodnocujú, respektíve projektujú početnosť bývalého spoločného štátu na dnešné Slovensko.
Množstvo demografických porovnávacích štúdií dokladá, že predchádzajúce evidencie Rómov boli relatívna spoľahlivé a zodpovedajú realite. Aj komparatívny výskum v postkomunistických krajinách pre Radu Európy z konca 90-tych rokov pomohol vyvrátiť pochybnosti o vierohodnosti štatistických materiálov o rómskej populácii v bývalom Československu (i na Slovensku). Reálne odhady slovenskej demografie hovoria o 350.000 - 370.000 Rómov v súčasnosti - s podielom asi 8% na ostatnom obyvateľstve. Rómovia tvoria na Slovensku druhú najpočetnejšiu minoritu.

VZORCE REPRODUKCIE - ZDRAVIE - DOSAHOVANÝ VEK
Rómska menšina sa zároveň vyznačuje stále pretrvávajúcimi odlišnými vzorcami reprodukcie, neustálym populačným prírastkom hlavne v zaostalých rómskych osadových komunitách. V dlhodobom časovom horizonte bude pokračovať jej neustály početný rast. Zároveň je charakteristická stále nižším vekom dožitia ako u majority, vyššou úmrtnosťou v detskej zložke aj u dospelých. Nepriaznivý vývoj v nedávnom období v osadách východného Slovenska vyvolal opäť ochorenia, ktoré sa už zdali byť eliminované � epidémie žltačky, výskyt tbc, infekčné ochorenia dýchacích ciest, ochorenia v dôsledku zanedbania starostlivosti a v dôsledku absolútnej chudoby (zamrznutie detí). Rómska populácia sa vyznačuje odlišnou vekovou skladbou a vysokým podielom detskej zložky a mládeže. Od skončenia 2. svetovej vojny sa zaznamenával podiel vyše 39% v súpise 1947, koncom 60-tych rokov vzrástol podiel detí takmer na 50%, opatreniami bývalého režimu klesal v 80-tych rokoch na 43%. Nepriaznivým javom bol pretrvávajúci značný podiel maloletých rodičiek (ešte v 90-tych rokoch priemerne nad 7.000 pôrodov ročne u dievčat pod 18 rokov). Aj uvádzaný posledný medzinárodný porovnávací výskum potvrdil, že najmladšiu vekovú štruktúru majú Rómovia na Slovensku. Zatiaľ čo je podľa slovenských demografov podiel detí u nerómskeho obyvateľstva už zhruba len 17%, v rómskej populácii je to až 37%. Takmer polovica rómskej populácie na Slovensku vo výskume pre Radu Európy bola mladšia ako 18 rokov, takisto najvyššia �mladá� závislosť u rómskej populácie bola na Slovensku (podiel 79,5 detí do 14 rokov na 100 osôb v produktívnom veku 15-64). Procesy starnutia sa prejavili aj u slovenskej populácie v poklese podielu obyvateľstva v predproduktívnom veku na 18,9% v cenze 2001 a v absolútnom poklese oproti roku 1991 o 298.000 detí. V tomto kontexte bude �mladosť� rómskej populácie naďalej zabezpečovať v najbližšom časovom horizonte zvyšovanie relatívneho podielu detskej rómskej zložky na majorite, najmä v regióne východného Slovenska (aj keď nie s takými katastrofickými prognózami, ako to predostierajú médiá).

SLOVENSKÍ A MAĎARSKÍ RÓMOVIA
Ako vyplýva z množstva demografických analýz bývalých súpisov a cenzov, Rómovia mohli v minulosti - rómska národnosť oficiálne nejestvovala a nebola akceptovaná- deklarovať len príslušnosť k niektorej taxatívne uznanej národnosti. Na Slovensku preto Rómovia preferovali prihlasovanie sa k slovenskej národnosti (do 80%) a asi 20% volilo maďarskú národnosť. Aj v cenzoch 1991 a 2001 uprednostnili slovenskú národnosť. Táto skutočnosť súvisí nielen s dislokáciou rómskej menšiny na Slovensku, ale má aj výrazný politický kontext. V 90-tych rokoch sa častým argumentom útokov proti maďarskej menšine na Slovensku stávali fámy o údajne "skrytých" 200.000 Rómoch vo vnútri tejto populácie. Zdravotnícke štatistiky (bez uvádzania národnosti) potvrdzujú, že miera pôrodnosti v maďarsky národnostne zmiešaných okresoch je nižšia asi o 10 až 20 bodov, ako miera pôrodnosti za východoslovenský región spolu, alebo za okresy Prešov, Poprad, Spišská Nová Ves, Vranov, Trebišov. Len okres Rimavská Sobota sa mierou pôrodnosti Rómov približuje k uvedeným východoslovenským okresom. Podobne ako demografia vyvrátila fámy o nadhodnotených počtoch Rómov u nás (podľa ktorých by sa za posledných dvadsať rokov na Slovensku museli rodiť iba rómske deti), podobne by maďarská menšina pri rómskej pôrodnosti nezaznamenávala sústavný pokles. Neobstoja ani argumenty, že za jej výrazným poklesom pri poslednom cenze treba vidieť Rómov (počet Rómov vzrástol len asi o 9.000, ale počet Maďarov poklesol asi o 47.000 osôb).

VNÚTORNÉ ČLENENIE RÓMOV � DVOJITÁ MARGINALIZÁCIA � KULTÚRA CHUDOBY
Pre Rómov na Slovensku a takisto v bývalom Československu je typická subetnická diferenciácia, keďže Rómovia netvoria etnicky homogénne spoločenstvo. Najpočetnejšie sú zastúpení Servika Roma (slovenskí Rómovia) - najmenej dve tretiny celkovej rómskej populácie u nás. Je to už zmienená populácia, tradične usadzovaná minimálne od 16. storočia. Ďalšiu časť predstavujú Ungarika, Ungrike Roma (maďarskí Rómovia). Obidve časti týchto usadlých Rómov sa historickým vývojom ocitli v juhoslovenskej, no najmä východoslovenskej oblasti. Mimoriadne vysokú koncentráciu Rómov na východnom Slovensku potvrdzujú predvojnové súpisy a povojnový vývoj. Podiel Rómov na tomto teritóriu nikdy neklesol pod 50%, a to ani v dôsledku spontánnych odchodov za prácou, ani po štátom organizovanom násilnom presune a rozptyle z miest ich silnej koncentrácie.
Faktor geograficky nerovnomerného osídlenia Rómov v Slovenskej republike determinoval v 20. storočí ich možnosti pracovnej sebarealizácie, sociálnej úrovne i spôsoby integrácie do spoločnosti. Usídlenie Rómov v okresoch ekonomicky najmenej rozvinutých obmedzilo ich vlastný vývoj i vývoj regiónu minimálne celé storočie (!) a aj v súčasnosti znásobuje všetky problémy tejto minority. Hovorí sa o dvojitej marginalizácii a o kultúre chudoby v jednotlivých regiónoch.
Usadlí Rómovia majú na našom území jednoznačne prevahu a vnútroetnicky (bývalými kočovnými Rómami) i v romistickej literatúre sú označovaní ako Rumungri (pôvodne od Romungro, Rumungero, usadlý maďarský Róm).
Výrazne špecifickou skupinou sú Vlachika Roma (vlašskí, vlašickí Rómovia), ktorí na naše územie prišli v 2. polovici 19. storočia z Valašska a Moldavska. Až do svojho násilného usadenia (zákon č. 74/1958) kočovali a obchodovali, často špekulatívnym spôsobom. Najnovšie poznatky potvrdzujú, že svojho priekupníckeho, niekedy aj pašeráckeho spôsobu života sa nevzdali ani v období socializmu. Vlašskí Rómovia dlho zostávali uzavretou skupinou, najviac udržovali autentický spôsob vnútroskupinového života a hodnotových vzorov, svoju kultúru a folklór. Až v poslednom období sa začínajú zapájať do spoločensko-politických a kultúrnych aktivít celej rómskej minority na Slovensku.
Minimálne početnou podskupinou sú zvyšky nemeckých Sintov, ktorí prežili holokaust.

JAZYK
Jednotlivým etnickým podskupinám Rómov zodpovedá aj jazyková diferenciácia. Rómsky jazyk (romani čhib) sa člení podľa dialektov. Napriek predchádzajúcej asimilačnej politike vo vzdelávacej oblasti, väčšina Rómov (na vidieku, v osadách obzvlášť) rómčine rozumie a po rómsky hovorí. Najviac rozšírený je východoslovenský dialekt rómčiny, ktorým rozpráva takmer 80% Rómov nielen na východnom Slovensku, ale aj po presťahovaní do Čiech a na Moravu po roku 1945. Maďarský dialekt používaný Rumungrami pozdĺž južnej hranice s Maďarskom je dosť silne ovplyvnený maďarčinou (vzájomná dištancia medzi Rómami a ostatným obyvateľstvom v týchto národnostne zmiešaných oblastiach nie je taká veľká ako v obciach so slovenskou populáciou). Dialekt olašských Rómov sa zachoval v autentickej podobe so zámernou vnútroetnickou ochranou pred vplyvmi okolia, rovnako ako udržiavanie tradičného spôsobu života. Rovnako ochraňujú svoj jazyk aj zvyšky skupiny nemeckých Sintov a po tragických skúsenostich v rokoch 2. svetovej vojny nedovolia jeho odtajnenie pred majoritou. V dôsledku nedostatočného výskumu zostávala takmer neznáma skupina rumunských korytárov, usídlená v niektorých lokalitách východného Slovenska, ale aj na juhu stredného Slovenska. V 60-tych rokoch sa ich jazyk identifikoval ako dialekt tzv. rumunských Rómov, Rudarov, silne ovplyvnený archaickou rumučtinou, ktorá obsahuje terminológiu korytárskeho remesla. Najnovší výskum v etnológii identifikuje túto nepočetnú skupinu ako samostatnú etnokultúrnu podskupinu Bajášov (maďarský Beás, s oficiálne vyučovaným jazykom) so silnými reliktami rumunčiny. Skupina je zvonku (majoritou ale aj ostatnými Rómami) vnímaná a označovaná ako Rómovia, "poloviční Cigáni", pričom sa v konkrétnych lokalitách nevylučujú vzájomné kontakty i sobáše medzi skupinami Bajášov a Rómov. Sú rovnako marginalizovaní ako iné subetnické podskupiny Rómov.
Rómsky jazyk sa na základe historicko-porovnávacej jazykovedy zaraďuje k indoeurópskym jazykom severnej Indie, ktoré sa označujú ako nové indoárijské jazyky. To znamená, že je mladší ako sanskrt aj ako jazyky ďalšieho vývojového štádia tzv. prákrty. Je teda nesmierne vzácnym a živým dokladom vývojového štádia medzi jazykmi �starými� a modernými. Jeho vývoj značne ovplyvnili jazyky obyvateľov na územiach, cez ktoré Rómovia prechádzali a vzhľadom na vysoký stupeň migrácie a diaspóru (rozptýlenie) treba brať do úvahy aj nejazykové, sociálne a geografické faktory. Takto sa v strednej Európe označujú dialekty slovenskej rómčiny aj ako karpatská rómčina . Donedávna bola rómčina vo svojich rôznych variantoch jazykom v podstate uzavretej etnickej skupiny s pozostatkami rodinno-rodového systému, po celé stáročia sa zachovala ako jazyk málo rozvinutý a neliterárny. V súčasnosti sa rómsky jazyk otvára smerom von z rómskej komunity, využíva sa v tlači, na medzinárodných jednaniach a konferenciách, kodifikujú sa jeho polyalternatívne varianty aj v medzinárodnom meradle, začína sa u nás váhavo uplatňovať aj v školskej výučbe. Vzhľadom na to, že práve na Slovensku väčšina Rómov svoj jazyk používa (a v izolovaných osadách takmer výlučne) je mimoriadne potrebné jeho štúdium, podpora rozvoja a praktického využívania prinajmenšom ako podporného jazyka na zvýšenie vzdelanostnej a všeobecne kultúrnej úrovne rómskej minority.

RODINNO-RODOVÁ IDENTITA RÓMOV
Rómska národnostná menšina na Slovensku má svoju vlastnú vnútornú štruktúru (okrem subetnických rozdielov) spočívajúcu na rodinno-rodových vzťahoch, preto sa identita Rómov (etnická, sociálna) reflektovala na úrovni príslušnosti k vlastnej rodine s istým statusom v lokálnej komunite na čele s vajdom. Tradovanie vlastného spôsobu života, odlišného hodnotového systému i kultúrnych vzorov reprodukcie orientovaných na prežitie, prenos kultúrneho dedičstva ústnym podaním z generácie na generáciu trvá až do 20. storočia. Nerešpektovanie špecifík Rómov (a ani ich nepoznanie) a rozbitie týchto regulátorov vnútro rodinného a vnútro skupinového života viedlo k procesom dekulturácie, degenerácie minority, k rastu vnútro etnických a interetnických konfliktov. Výskumy v mnohopočetných obciach, osadách i sídliskových getách, hlavne na východnom Slovensku, identifikujú konflikty pri koncentrácii množstva rodín a rodov s rozdielnym statusom, pri zmiešavaní rôznych odlišných (kultúrne, vzdelanostne) rodín, ale najmä rôznych subetnických podskupín (napr. v Rimavskej Sobote � Vlachika Roma, Rumungri slovenskí aj maďarskí) na jedno sídlisko. Aj v súčasnosti je rodinno-rodová identifikácia príčinou veľkej roztrieštenosti, animozity vo vnútri spoločenstva a brzdou procesov etnokultúrnej emancipácie, zjednocovania sa jej príslušníkov i identifikovania na vyššej celoskupinovej úrovni romipen/romimo a slobodného deklarovania etnickej príslušnosti.
Z hľadiska štruktúr a vrstiev inštitucionalizovanej majoritnej spoločnosti sú Rómovia na Slovensku najmenej štrukturovaným etnikom. V dôsledku asimilačnej politiky v minulosti sa im nepodarilo zmeniť svoje postavenie z pôvodnej rodovej kasty (džáti) a inkorporovať sa do rôznych sociálne a kultúrne odlišných vrstiev majority, zamestnaneckých skupín, obzvlášť, keď boli v situácii stigmatizovaného a marginalizovaného etnika. Rómovia sa z aspektov sociálnych a ekonomických zamestnaneckých kategórií zaraďujú k najnižším sociálne homogenizovaným vrstvám robotníckych polokvalifikovaných a nekvalifikovaných pracovných síl.

21. STOROČIE - ETNIZÁCIA CHUDOBY
Na začiatku tohto storočia sa rómska menšina na Slovensku nachádza v dlhodobom nerovnoprávnom postavení na trhu práce, nerovnoprávnom postavení v spoločnosti vôbec. Obrovská dlhodobá nezamestnanosť, ktorá v lokálnych podmienkach nadobúda etnicko-kultúrny rozmer (bežne 80-100%v lokalitách východného Slovenska) vedie k etnizácii chudoby, ku kultúre chudoby, k sociálnej exklúzii vôbec v dvojito marginalizovaných regiónoch (príklad nerozvinutých oblastí s kumuláciou rómskych osád) bez pracovných príležitostí, nedostatočnou aktívnou politikou zamestnanosti, s otvorenou i skrytou diskrimináciou na trhu práce. Nízka kvalifikácia, jej absencia či nevzdelanosť, negramotnosť u značnej časti Rómov sa podpisujú pod hlboký sociálny prepad po novembri 1989. Vzdelanostná štruktúra rómskej minority má v súčasnosti má najhoršie parametre � takmer 80% Rómov na Slovensku má sotva ukončené základné vzdelanie, resp. je úplne bez vzdelania. Len málo nad 8% absolvovalo učňovské vzdelanie, vrátane rôznych foriem zaučenia a vyučenia mimo formálnych vzdelávacích inštitúcií (rôzne kurzy počas základnej vojenskej služby v robotníckych profesiách). Vyššie vzdelanie u Rómov (vrátane úplného stredoškolského vzdelania s maturitou, odborného stredoškolského a vysokoškolského vzdelania) nedosahuje ani 2% osôb.

GENERÁCIE RÓMOV V OSOBITNÝCH ŠKOLÁCH PRE MENTÁLNE RETARDOVANÉ DETI
Tento otrasný fenomén je dôsledkom tvrdej asimilačnej školskej politiky voči rómskym deťom od začiatku 50-tych rokov 20. storočia, kedy sa jednoznačne odmietla akceptácia etnických a jazykových odlišností rómskej minority, poprela sa možnosť jej ďalšieho vlastného "národnostného" rozvoja a štát pristúpil k vzdelávaniu a prevýchove niekoľkých generácií "občanov cigánskeho pôvodu" , aby sa stali "platnými členmi novobudovanej socialistickej spoločnosti". Treba konštatovať, že v tom čase už existovali možnosti na využívanie jazykových a etnických odlišností pri výučbe rómskych detí a na slovenskom vidieku, kde väčšina Rómov žila, neexistovala taká veľká vzdialenosť kultúrna, sociálna, bytová, ani rozdielna hygienická úroveň medzi rómskou minoritou a majoritou, ktorú reprezentovali aj iné menšiny (predovšetkým roľníci - maďarskej, ukrajinskej, rusínskej národnosti). Asimilačná vzdelávacia politika voči niekoľkým generáciám Rómov postupne rozkladala nielen ich pôvodné hodnoty, ale prehlbovala sociálny a výchovný deficit pri nástupe do školy, ktorý sa prenášal z generácie na generáciu. Desaťtisíce Rómov na Slovensku sotva ukončilo základné vzdelanie v nižších ročníkoch základnej školy, ale postupne čoraz viac v osobitných školách. Jazykový handicap postupne spájaný so sociálnym deficitom viedol k neodôvodnenému preraďovaniu rómskych detí do osobitných škôl pre mentálne retardované deti, čo dokumentujú viaceré pedagogické a psychologické výskumy. Aj v období transformácie našej spoločnosti po roku 1989 nenachádza náš štát východisko z tejto katastrofálnej a hrozivej situácie. Z osobitných škôl sa stali špeciálne školy a špeciálne triedy a rómske deti sú v nich permanentne diskriminované. Stále rovnako sa takto "vzdelávajú" desaťtisíce budúcich nezamestnaných absolventov, ktorí zostanú na ťarchu sociálnemu systému spoločnosti. Zdá sa, že štát nechce zodpovedne reflektovať niekoľko rokov sa opakujúce kritické správy zahraničných relevantných inštitúcií (veľmi pomalé kroky pri zriaďovaní nultých ročníkov, využívaní rómskych asistentov, iných alternatívnych a inovatívnych vyučovacích programov).

NEZAMESTNANOSŤ
Rómovia sa na prahu ekonomickej transformácie ocitli často v kategóriách nekvalifikovaných, zaučených a pomocných robotníckych profesií, z ktorých mnohé sú už nerentabilné a neefektívne. Spôsobil to povojnový ekonomický vývoj v našom štáte. Jeho začlenenie do vplyvu socialistického tábora predurčilo orientáciu a charakter typu ekonomiky. Extenzívny rozvoj ťažkého priemyslu, baníctva a hutníctva, rozsiahla stavebná výroba, násilná socializácia a kolektivizácia, spotrebovávali množstvo pracovných síl robotníckych kategórií. Preto sa aj výchova a vzdelávanie prednostne orientovali na prípravu mládeže pre tieto profesie. Slovensko sa vyznačovalo množstvom disponibilných pracovných zdrojov a desaťročia tvorilo základňu pre ich využívanie v českej časti spoločného štátu. Od 50-tych rokov boli aj Rómovia "nevyčerpateľnou zásobárňou" pracovných síl na veľké stavby, do technických služieb miest, do prác odmietaných inými pracovníkmi (napriek formálnej kritike, že napr. na výkopových prácach na VSŽ pracovali samí Rómovia, pridružené výroby JRD predávali tieto sily na práce pri výstavbe metra do Prahy a pod.). Demotivujúca mzdová socialistická politika, ktorá zvýhodňovala najmä robotnícke povolania, nenavodzovala potrebu nadobudnutie a zvyšovanie kvalifikácie. Značná časť slovenských pracovných síl, vrátane Rómov, pritom musela znášať následky permanentného cestovania za prácou mimo svoju lokality i regiónu.
Po novembri 1989 zanikli aj takéto možnosti a Rómovia zostali "uväznení" vo svojich zaostalých, izolovaných lokalitách vo vznikajúcich "hladových dolinách" východného Slovenska, v dvojitej marginalizácii a exklúzie.

BÝVANIE - OSADY - SÍDLISKOVÉ ETNICKÉ GETÁ

Geograficky nerovnomerné dislokovanie rómskej minority na Slovensku a jej kumulácia v juhoslovenskej a najmä východoslovenskej oblasti i špecifické prežívanie rómskej minority v izolovaných, zaostalých osadách (bez akéhokoľvek vybavenia základnou infraštruktúrou) determinovali minimálne počas celého 20. storočia podmienky života tejto minority v nich a spätne poznamenávali tieto lokality a regióny (kumulácia chudobného, nevzdelaného, kultúrne a vzdelanostne zaostávajúceho obyvateľstva, pretrvávanie množstva osád a čoraz väčšia devastácia životného prostredia v natesnanom a preľudnenom priestore). Rómske osídlenia a obytné zoskupenia na veľmi nízkom socio-kultúrnom stupni sú negatívnym dôsledkom (a hanbou v súčasnosti) prístupu štátu k otázkam riešenia bytových problémov časti svojich občanov. Od povojnového obdobia sa fakticky odmietala ich integrácia do obcí majoritného obyvateľstva (kam historicky a administratívne patrili), vyháňali ich do ešte väčšej civilizačnej izolácie, pri náboroch pracovných síl sa ich bytové problémy neriešili (boli nútení odchádzať na "týždňovky") a štát nakoniec pristúpil, v súvislosti s proklamovanými socialistickými dogmami o riešení sociálno-ekonomických otázok pracujúceho ľudu, k celoplošnej a často násilnej likvidácii osád. Z 1.305 osád z polovice 50-tych rokov 20. storočia zostalo na konci totalitného režimu len niekoľko sto osád. Namiesto nich však vznikli zdevastované bytové domy a celé ulice v mestách, kam Rómov štát presťahoval. Vrcholom riešenia socialistickej bytovej otázky Rómov sa stala inštalácia osobitných sídlisk. V niektorých mestách tieto dnes tvoria dokonale zničené etnické getá. V súčasnosti sa na Slovensku eviduje vyše 620 rozličných nevyhovujúcich rómskych osídlení (segregované a izolované osady, separované osady či samostatné ulice vo vidieckych lokalitách, štvrte a getá v mestách, usídlenia v rozptyle medzi majoritou). Vyše 60% Rómov na Slovensku stále žije na vidieku. Tento trend má stúpajúci charakter � Rómovia sa kvôli strate bytu v meste vracajú do pôvodných osád. V osadách sa podmienky života opäť zhoršujú. Pre nedostatočnú vybavenosť a nízku kvalitu života sa stávajú koncentráciami opakovaných zdravotno-hygienických problémov a kriminality. Absentujú zdroje pitnej vody, verejné osvetlenie, elektrina, prístupové cesty, chatrče sú postavené provizórne z odpadového dreva, térového papiera, plechov a podobných nevyhovujúcich stavebných materiálov. V takýchto podmienkach dnes žije takmer 4.000 rómskych rodín, v asi 14.000 obydliach s počtom vyše 125.000 osôb (asi dve tretiny chatrčí je na východnom Slovensku v Prešovskom a Košickom kraji). Naprostá väčšina osôb v produktívnom veku je dlhodobo nezamestnaná.

Jozef Kmeťo

Zdroj: Catalogue
Editors: Paolo Boccagni, CGM, Wolfgang Rappel, uniT
Catalogue design: Christian Bretter
Proofreading: A & A Peasaton
Print: Medienfabrik Graz,
Š 2004, uniT
This publication appears in course
of the european project
CULTURE - BODY - BODY - CULTURE
ROMA AND GADŽE: AN APPROACH
In Co-operation:
Artemisszio Foundation / Budapest
Jekhetane-Spolu / Prešov - SKLAD / Ljubljana
Concept Foundation / Bucharest - CGM / Brescia

Autor: Jozef Kmeto | úterý 22.9.2009 13:01 | karma článku: 13.30 | přečteno: 4470x

Další články blogera

Tato rubrika neobsahuje žádné články...

Další články z rubriky Společnost

Karel Trčálek

Fialova vláda by měla zvážit nařízení, kterým bude stanoveno, že se v Česku už žije líp!

ANO, bude líp! Pan premiér se opakovaně vyjádřil, že díky vládě se občanům žije už jen lépe a že téměř vše bylo vyřešeno. Tuto skutečnost je však nutné vtělit do vládního nařízení, neboť je smutné, že ne všichni občané to chápou

29.3.2024 v 8:16 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 28 | Diskuse

Filip Vracovský

Česko jako země plná ateistů a agnostiků přesto žije z křestanských tradic a k Rusku

nebo Ukrajině má poměrně blízko. Těžko však může chápat Blízký východ . Než se v další sérii blogů vrátím do kuchyně dovolte ještě jednu úvahu laika....

29.3.2024 v 7:49 | Karma článku: 0.00 | Přečteno: 56 |

Ladislav Pokorný

Vláda by měla zvážit nařízení, kterým bude stanoveno, že v Česku se už žije líp

Pan premiér se v médiích opakovaně vyjádřil, že díky vládě se občanům žije už jen lépe a že téměř vše bylo vyřešeno. Tuto skutečnost by však bylo vhodné vtělit do vládního nařízení, neboť je smutné, že ne všichni občané to chápou.

28.3.2024 v 16:51 | Karma článku: 36.58 | Přečteno: 793 | Diskuse

Jan Pražák

Mají mít staří lidé přednost?

Ráno jsem vstala levou nohou. Začalo to už předchozí večer, vnučka mi říkala do telefonu, že tam u nich přepadl nějaký mladý mizera staříka, který sotva chodil. Okradl ho a srazil na zem, až si ten pán pohmoždil ruku a odřel tvář.

28.3.2024 v 14:34 | Karma článku: 32.53 | Přečteno: 3020 | Diskuse

Jan Ziegler

Komunistický guru Marx byl vykořisťovatelem a hrubým člověkem

Na zakladateli vědeckého socialismu toho nebylo moc vědeckého a dělníky vůbec nemusel. Viděl v nich pouze nástroje (užitečné idioty), které svrhnou kapitalismus. Nenáviděl Židy a Slovany včetně Čechů.

28.3.2024 v 13:30 | Karma článku: 17.79 | Přečteno: 326 | Diskuse
Počet článků 100 Celková karma 0.00 Průměrná čtenost 3802
Tento priestor je vyhradený mojím názorom, ktoré sú možno trochu odlišné. Provokatívne. Nehladkajú čitateľa, neutvrdzujú ho v jeho presvedčení, ale idú proti srsti. Ich cieľom však nie je vyprovokovať hnev a nenávisť, ale podsunúť čitateľovi námet na premýšľanie, potravu pre mozog. Je očistné prevetrať občas zatuchnuté skrine a prečesať sa proti srsti! Zahoďte teda predsudky, zahoďte nemenné pravdy a poďte si so mnou zapolemizovať o iných názoroch, predstavách a pocitoch.

Smoljak nechtěl Sobotu v Jáchymovi. Zničil jsi nám film, řekl mu

Příběh naivního vesnického mladíka Františka, který získá v Praze díky kondiciogramu nejen pracovní místo, ale i...

Rejžo, jdu do naha! Balzerová vzpomínala na nahou scénu v Zlatých úhořích

Eliška Balzerová (74) v 7 pádech Honzy Dědka přiznala, že dodnes neví, ve který den se narodila. Kromě toho, že...

Pliveme vám do piva. Centrum Málagy zaplavily nenávistné vzkazy turistům

Mezi turisticky oblíbené destinace se dlouhá léta řadí i španělská Málaga. Přístavní město na jihu země láká na...

Kam pro filmy bez Ulož.to? Přinášíme další várku streamovacích služeb do TV

S vhodnou aplikací na vás mohou v televizoru na stisk tlačítka čekat tisíce filmů, seriálů nebo divadelních...

Stále víc hráčů dobrovolně opouští Survivor. Je znamením doby zhýčkanost?

Letošní ročník reality show Survivor je zatím nejkritizovanějším v celé historii soutěže. Může za to fakt, že už...